Sila priateľstva

Určite si každý z nás myslí, že má hromadu priateľov. Ale keď sme určitým spôsobom v úzkych tak často zistíme, kto je našim naozajstným priateľom, a kto nás využíva iba na platenie účtov v kaviarňach, puboch, krčmách, kinách a podobne. Ja môžem povedať, že mám priateľov, ktorým na mne záleží a nevyužívajú ma iba ako kreditnú kartu. Ako to môžem povedať jednoznačne a bohorovne??? Môžem to povedať preto tak jednoznačne, lebo sa o tom presviedčam každým dňom. Ak ma niekto zavolá von len tak si pohovoriť, pričom nechce ísť ani len na zmrzlinu... Rozprávame sa, rozprávame a sekundy ubiehajú, minúty ubiehajú, hodiny ubiehajú... Potom sa s úsmevom na tvári a slovami "zasa sme to trochu pretiahli" rozídeme. Nechcú sa iba vyžalovať ako do vrby, ale keď vidím, že chcú počuť aj môj názor /aj keď niekedy dosť tvrdohlavý :-)))/. A práve toto ma vždy povzbudí. Keď si líham do postele s myšlienkou, že na tomto svete ešte stále žijú ľudia, ktorým na mne záleží bez ohľadu, či mám na sebe sako, alebo roztrhané tepláky, či mám v peňaženke päťstovku, alebo iba desiatku... Ďakujem bohu každý deň, že stojí za to mať priateľov. Či už sa ozvem o druhej poobede, alebo i o pol desiatej večer, o jednej v noci... Vždy sú tu. Ďakujem Monika, Miloš, Lenka za to, že som vás mohol spoznať. Som rád že ste moji PRIATELIA!!!   Ešte stále stojí za to mať priateľov.