To, že verejne potvrdil náklonnosť k Rusku, dobre, dalo sa to vytušiť už dlhšie. To, že svoje presvedčenie maskoval ako sa len dalo, budiž. Ale, že sa rozhodol „odpichnúť“ práve teraz a bojovať hlboko presvedčený o svojej pravde s okolitým svetom, stojí za zmienku. Ako občan by mal na tieto názory právo, ale ako premiér nie. Reprezentuje totiž našu krajinu navonok a jeho vyjadrenia idú nie v náš prospech.. Ešteže je Slovensko už istú dobu začlenené do iného geopolitického priestoru.
Podobnosť vyhlásení s ruským vodcom je evidentná - o slabej Ukrajine, o kradnutí plynu, o spochybňovaní sankcií, oslavami 9.mája atď.- akoby ich jedna mater mala. Niet sa čomu čudovať, sú odkojení rovnakým ideologickým materským mliekom. Ešte sa podobajú aj olympijskými halucináciami. Jeden je už za tým so štvornásobne prekročeným rozpočtom, druhý by tiež rád , ale keď tí Krakovčania to tak pokazili.
Pán premiér, prepáčte, nevadí vám, že podrážate snahu všetkých našich európskych spojencov, vašich kolegov, s ktorými sadáte za jeden rokovací stôl. Tých spojencov, ktorí ocenili našu krajinu spoločnými oslavami 10. výročia vstupu do EÚ. Tých spojencov, ktorí cez svoje investície nám dávajú možnosť postaviť sa na vlastné nohy. Veď čo človeka hreje viac ? Byť osamotený, ale zohrievaný Gazpromom alebo spolu s priateľmi pretrpieť i tú eventuálnu zimu ? Nech to posúdi každý sám.
Pán premiér sa nachádza v letovej fáze skoku. Ešte pár obratov a bude nasledovať pristátie. Či z toho elegantne vykorčuľuje alebo padne na zadok uvidíme už čoskoro. Dúfajme, že zostane len pri Rittbergerovi, a že za tie dva roky sa nebude pokúšať aj o Sabovčíkovo salto, lebo potom môže pristáť tvrdšie – na držku.