Ak celý semester trávite myslením, zrazu zatúžite po manuálnej práci. Takej, pri ktorej nemusíte myslieť na tie úžasné múdrosti, ktoré vám natlačili do hlavy. Takej, ktorá vám prinesie nádhernú únavu na konci dňa a vy padnete mŕtvi do postele, s hlavou čistejšou ako karlovarský porcelán.
V mojom prípade som sa k činnosti, ktorá mi priniesla absolútne uvoľnenie od školských, či pracovných aktivít, dostala až v polke júna, ale stálo to za to. Priateľka s rodinou chodí každoročne do hory, naťahať drevo, ktoré im má vydržať celú zimu. Malá výpomoc im prišla vhod a moja predstava napínania svalov, behania po lese a výdaja energie bola natoľko vábna, že som sa bez váhania „privtrela" ku nim. Neviem, či to bolo nadšením z práce, alebo len nadmerným pitím kávy, ale v daný deň som behala po byte už o piatej ráno a na určené miesto som dorazila presne, čo sa za iných okolností moc nestáva.
Ťahanie dreva dole 45°-vým kopcom bolo relatívne príjemnou záležitosťou , horšie už bol opakovaný výstup k miestu, odkiaľ sme brali drevo. Práca náročná, ale krásna. Nepoznám iný prívlastok, ktorý by sa na to hodil. Celá akcia mi pripomenula scénu z filmovej rozprávky Lotrando a Zubejda, jediné, čo k tomu chýbalo, bol chlieb s tvarohom.
Efekt z celej akcie bol odrazom mojich predstáv: sprcha, spánok a neschopnosť zaťažovať mozgové bunky ani len bezpredmetnými somarinami. Ako by povedal americký turista: Simply cool!
Dovolenka sa podarila, prečistenie tiež, a vráťme sa zase k vzdelávaniu, aby nám tie bunky nezleniveli. Išla by som opäť, ale na druhej strane musím povedať jedno: Manuálna práca je vynikajúce hobby, avšak vždy budem vďačná za to, že mi budú platiť za myslenie. Neberte to ako pokrytectvo... len viem, že na niečo mám a na niečo už menej. A predsa treba robiť to, v čom sme lepší, no nie? A keď budem veľká, budem vlastniť záhradku a na nej rýľovať po ťažkom dni v práci!
