Nudná veda???

Som vedec. Tento rozsudok som si podpísal tým, že som skončil školu, ktorá produkuje vedcov, a tiež tým, že som šiel na doktorandské štúdium. Človek by si povedal, že v takomto rozhodnutí musí byť riadna dávka masochistického exhibicionizmu. Pochváliť sa mojím povolaním znamená trpieť širokú škálu prejavov svojich spoludebatujúcich, od kyslých ksichtov až po patetické vyjadrenia uznania a poklony.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (6)

A pritom som ja-vedec vznikol veľmi sucho - neprijali ma na medicínu. Biochémia mi však bola blízka, navyše som si svoje rozhodnutie "robiť vedu" ospravedlnil tým, že za svoj život nezachránim sto ľudí ako lekár, ale stotisíc, a to tým, že vynájdem liek na nejakú pliagu. Každý čo i len trochu hĺbavý človek si rád prečíta - trebárs vo štvrtkovom SME - prílohu Veda. Pútavo podaných pár strán o najnovších poznatkoch zo všetkých oblastí, v ktorých sa dá ešte niečo vynaliezať a objavovať. Z toho laikovi vyplýva, že "robiť vedu" musí byť vzrúšo, či už v laboratóriu, teréne, na monitori, či na papieri. Poď sa pozrieť, drahý laik, trošku hlbšie, čo taká veda obnáša: dni, týždne, mesiace systematického zaznamenávania skúmaného javu. Nevyšlo? A malo? Znovu! Nuda? Pre laika, rovnako aj pre vedca. Prečo to teda robím? Kvoli tomu, čo príde po tom dni/týždni/mesiaci... očakávaný výsledok (alebo aj neočakávaný, ak sa neprieči logike). Skrátka som ja,vedec, prišiel na niečo nové. Význam? Ak robím v aplikovanom výskume, tak našim dámam vydrží rúž na perách o pár hodín dlhšie, alebo bomba urobí ešte väčšie "bum", alebo budú mocť Viagru brať aj kardiaci (náhodný výber - pre zľahčenie témy:) ) Ak mám tú smolu (alebo šťastie - závisí od uhla pohľadu) a robím v základnom výskume, čo ja naozaj robím, je viac ako pravdepodobné, že sa moj objav nedostane na výslnie dennej tlače. A to už som vo svojom okolí naozaj odsúdený na nepochopenie. Prečo sa teda takto sociálne týram? Vysvetlím: 1. lebo ma to, čuduj sa svete, baví2. lebo bez mojej práce by nemohli pokračovať a nemali by na čom stavať iní vedci, ktorí - s mojou pomocou - objavia niečo, čo buď človeka vylieči, alebo aspoň mu uľahčí život. Skrytý, a predsa na svetle. Jeden kúsok puzzle v mozaike. Keď sa ma nejaký starší človek spýta, čo PRESNE robím, poviem, že hľadám liek na rakovinu. Je to najjednoduchšia odpoveď, aj keď nepredpokladám, že ho nájdem (ak existuje niečo také všeobecné). Moj podiel je malý. Ale radím sa k desiatkam tisícov ľudí, ktorí SPOLU lúštia záhady života. A chorob. A smrti. Dámy a páni, prosím o kyslé ksichty pre šedú eminenciu, vedca základného výskumu:)