Samozrejme som sa snažil umlčať ten náhly poryv romantiky reálnym pohľadom na svet, ktorý mi jasne hovoril, že to nemá šancu na úspech. Ale nepomohol som si. Páčila sa mi dokonca hnedá farba jej botasiek(!!!), takže ako vidíš, bol som úplne a nadobro chytený do osídel tej éterickej bytosti, ktorá, mimochodom, sa to mala dozvedieť o pár minút neskôr - pripravoval som sa totiž pozvať ju na kávu,... na čokoľvek. Vystúpila. Srdce mi spravilo rošádu s ohryzkom; nie a nie ho prehltnúť. Oslovil som ju. Sucho v ústach. Zastavuje ma po prvej vete. Nehovorí česky, je to Nemka. Vravím si, never mind, skúšam angličtinu. Tréma, jej odraz v jednej infantilnej vete, ktorou jej vyjadrujem obdiv a zároveň ju pozývam na kávu. ...Oči sa jej milo usmejú, ale - pochopiteľne - hovorí "No, I'm sorry."...Prajem jej pekný deň. Môjho anjela pohlcuje "sin city" a ja sa "prebúdzam" do reálneho sveta, kde takéto iskričky nezvyknú prepuknúť v "plamenné súznenie duší":)ANALÝZA: Najznámejší spôsob akým sa dvaja zoznámia, je cez ich spoločného známeho. Alebo sa skrátka dajú do reči cez spoločný záujem, resp. aktuálny stav (trebárs úrad alebo ordinácia,kde musia čakať a spolu niekoho glorifikovať alebo zatracovať - prvé,čo mi napadlo). Alebo v škôlke, keď si idú rozvedenci pre svoje deti:) Ale na ulici? Teraz je mi jasné, že to dievča nemohlo vedieť, či náhodou nie som úchylák alebo zlodej. Dokonca aj keby si bola istá, že nie som: reagovalo by nejaké dievča na pozvanie "na ulici"? Možno tak fackou;) Jej prvé myšlienky mohli byť napr: "MUSÍM povedať nie, veď by som vyzerala prinajmenšom divne, keby ma takto poľahky dostal na kávu" Samozrejme, že ide o viac faktorov (nepáčil som sa jej; ponáhľala sa; niekoho má; nemá záujem o mužov; nemá záujem o nikoho momentálne...), veď vznik vzťahu sa nedá formulovať matematicky, fyzikálne. Napriek tomu, dovoľ mi položiť jednu otázku: EXISTUJE SPôSOB, AKO PREJAVIŤ AKÚTNU SLABOSŤ VOČI NEZNÁMEMU ČLOVEKOVI A BYŤ ÚSPEŠNÝM? Chémia, ktorá v to ráno zohrala svoj veľký podiel na mojom celodňovom omámení iným človekom zo mňa vyprchala. A keby aj nie, presviedčal by som sa, že možno bola lesbička, alebo komunistka:) Ale keď si pomyslím na tie usmievajúce sa oči....Mimochodom, nepoznáš Nemku, blondínu, asi 23 rokov, s hnedými botaskami?:)
10. sep 2005 o 14:38
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 969x
Príbeh o láske na prvý pohľad, s otázkou pre čitateľa
Podarilo sa mi zaľúbiť sa na prvý pohľad: Praha, skoro ráno, električka č.22. Nádherné dievča, ktoré ma okamžite zaujalo. A ako ubiehali zastávky, vo mne mohutnel cit, ktorý sa stal námetom mnohých kníh a filmov.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(12)