Slovák nakladaný v Prahe na sladkokyslo

Reakcií je veľa, našťastie prevládajú tie pozitívne, resp. od mladých Čechov – študentov sa budeme stretávať asi čoraz viac so zvedavosťou. Veď aj mne sa stalo, že už pár rokov dospelá baba sa so Slovákom bavila prvýkrát až so mnou pred necelým rokom. Jazyková bariéra sa dá „překousnout“… napokon, sme Slovania :). Život na internáte je o každodenných problémoch a radostiach. A kamarátstvach. A láskach. Mimo internátu však začína boj. Napríklad aj o miesto na škole a s tým súvisiace miesto na intráku. Vlády dvoch susedných štátov, ktoré boli v minulosti „svoji“, sa dohodli, že budú akceptovať študentov z tej druhej krajiny akoby šlo o ich vlastného. So všetkým, čo k tomu patrí. Toto spoločné utvrdenie sa dvoch krajín, ktoré zdieľali spoločných prezidentov, o tom, že ešte vždy sú si nadštandardne blízki, však má isté nedostatky. Slovákov v Čechách pribúda, ale Čechov študujúcich na Slovensku je akosi poskromne. Dôvody? Len príklad: študovať na „Karlovke“ je internou prestížou našich študentov. Navyše je čeština Slovákovi bližšia ako Čechovi slovenčina (a teraz nehovorím len o „sotvadvadsiatnikoch“ – dával som prečítať nejaký slovenský text 30ročnému Čechovi a ten s tým mal očividné problémy). Z úst môjho spolubývajúceho, mimochodom „zapár doktora“, som začul utrúsiť poznámku v zmysle: „tak člověk v posledním tažení kolej nedostane, ale ňákej Slovák jí má“. Zabolelo. A to aj napriek tomu, že mal dotyčný na tvári úsmev. Bol to ventil, to by videl každý. A ja mu to neberiem. Len plače na nesprávnom hrobe. Rovnako ako on, keď príde do obchodu, vyberá si službu kvalitnejšiu a lacnejšiu (niekedy buď jedno, alebo druhé…). A toto je o tom istom – ak mi naše vlády umožnia študovať za rovnakých podmienok tam aj tam, tak si vyberiem to, ktoré sa mi zdá lepšie. A ak je nestanovené inak, tak mám predsa právo na ROVNAKÉ PODMIENKY. Opravte ma, ak sa mýlim. Ak je to teda tak, tak beriem úplne prvú vetu tohoto článku za náznak diskriminácie. V tomto prípade som však bol malým Slováčikom, s privilégiom bývať na internáte a s pocitom viny voči ľuďom, ktorí musia bývať za drahý peniaz v podnájme, alebo sa terigať do školy aj dve hodiny. Sú situácie, keď ste v práve. A potom sú situácie, keď ste v práve, a ste potichu.