Niežeby to bol úplný prepadák, to nie. Na slovenské pomery to je niečo neuveriteľné a ak by sme stále žili iba na našom malom štátnom území a nehľadeli na zahraničnú produkciu mohli by sme prehlásiť Báthory za najlepší film posledné dvadsaťročia a súdruhovia z Moskvy by nám poslali ďakovné kytice. Ale čo ešte stále žijeme v tých časoch, keď sa stále kilometrové rady na banány a mäso? Musíme sa pozerať ďalej ako po Tatry a stačí sa len pozrieť na českú produkciu, oproti tej sa môžeme s hanbou pod zem zahrabať. Točia asi 20-krát viacej filmov ako my, s väčšou kvalitou a dovolím si podotknúť, že na to potrebuje aj menší kapitál (a vždy na tom zarobia).
Čítal som článok pred troma dňami, v ktorom sa písalo obrovskými hrubými titulkami (čo malo vyjadrovať asi že ide o skvelú a dôležitú správu), že Báthory zarobila neuveriteľných 140 miliónov korún slovenských. Táto správa by bola absolútne úžasná, ak by samotná výroba filmu nestála 350 miliónov korún a to ešte neviem čo všetko sa vysolilo za všadeprítomný hype. A ak si v nasledujúcich mesiacoch nekúpime všetci DVD s najdrahším slovenským filmom tak pán Juraj Jakubisko a produkčné spoločnosti na tom dosť prerobia. No v konečnom dôsledku ak si niekto pozrie rozpočet slovenského a amerického filmu uvidí priepastné rozdiely. Báthory s rozpočtom nejakých 15-17 miliónov dolárov by brali v Holywoode ako dobrý vtip, lebo s takým malým rozpočtom sa tam naposledy točili pred 50 rokmi. Občas aj tam motyka vystrelí a aj z malého rozpočtu sa natočí skvelý film (Saw). Keď mal Brett Ratner na výrobu X-men 3 len úbohých 60 miliónov dolárov všetci sa mu smiali a nakoniec im úsmevy na tvárach zmrzli, keď viac než dôstojne uzatvoril komixovú trilógiu. Také Statočné Srdce má v Báthory asi najbližšie ako historický film, mali asi o polovicu väčší rozpočet a natočili najúspešnejší historický film všetkých čias. Tým chcem povedať, že to nie je len otázka peňazí, ale i rozhľadu celého filmového štábu a priznajme si, že naša scéna sa občas krčí za železnou oponou.
Vynechajme príbeh a historické reálie/výmysly. Najväčšou chybou celého filmu sa mi javila skutočnosť, že Jakubisko sa snažil do seba skĺbiť niekoľko filmových žánrov a namiesto dokonalého kokteilu tu máme známu tortu pejska a kočičky z českej rozprávky. Jednotlivé časti sú síce dobré, ale dohromady k sebe pasujú asi ako kabelka od Versacceho a montérky. Začiatočné scény z boja medzi Slovanmi (tak nejak sa dá nazvať zmes Čechov, Slovákov, Srbov a iných) a pohanskými Turkami sú pre dnešného diváka až príliš amatérske. Po tom čo sme videli Pána Prsteňov, spomínané Statočné Srdce alebo aj Alexander, divákov už len také tresk plesk, sek mečom neohromuje. (áno, stále musím mať na pamäti, že je to Slovenský film, ale i fakt, že tento Slovenský film sa snaží presadiť na zahraničnom trhu). Romantika sa vytráca v momente, keď pochopíte, že si Jakubisko myslí, že 16. storočie na Slovensku/Uhorsku tvoril iba sex a násilie a ideálne násilný sex. Kto nestrpí, že polovica žien ktorú uvidia vo filme bude brutálne znásilnená, nech radšej na Báthory ani nechodí. A historicko-biografická dráma sa príliš sústredí na dokázanie, že Báthorička bola nevinná a v skutočnosti to bola len milá žena, ktorá milovala svoju rodinu iba ovplyvnená tlakom spoločnosti. Buď to môžete stráviť a film milovať či naopak. Vo filme Alexander mi nevadila jeho bisexualita (lebo to bolo v tom čas prirodzené a vlastne historicky doložené) ale tu mi trochu chýbali faktá a skôr som mal dojem, že sledujem zmyslený historický epos.
Zobrazenie cirkvi mi tiež strašne vadilo. Síce sa Jakubisko snažil zobraziť odvekú nenávisť medzi katolíkmi a protestantmi, no v konečnom dôsledku neviete, či sa snaží cirkev obviňovať z inkvizície a z tisícok nezmyselných vrážd, ale ju naopak podporuje ako tichú šedú eminenciu, ktorá pomáha Báthory mať čistý štít. Táto pomocná sila je vo filme zobrazená vo forme dvoch katolíckych mníchov v podaní Boleka Polívku a Jirku Mádla. Okrem toho, že mi vadil otrasný slovenský dabing oboch hercov som si nemohol pomôcť a každý ich výmysel ma znechutil. Títo mnísi mali vo filme zariadenia ako korčule, fotoaparát, telefón či padák (samozrejme predpotopné). Uvažoval čo malo znamenať, že používali telefónne zariadenie pri odpočúvaní šľachty a ak chcel Jakubisko aspoň niečím ľudí v kine rozosmiať, tak si to mohol odpustiť. Je to skrátka trápne a buď natočím historickú drámu bez blbého humoru, alebo odľahčenú dobrodružnú komédiu (piráti z Karibiku, tam by to bez humoru a hlavne Johnnyho Deppa nebolo ono).
Toto je len môj debilný osobný názor, no strašne ma sralo, že sa Báthory volá Eržébet (či ako sa to píše). To meno ma absolútne irituje a neznie to tak lahodne ako William Wallace či Alexander the Great. Z hereckého obsadenie musím, ešte pomimo hlavnej úlohy v podaní Anny Friel, vyzdvihnúť Karela Rodena, ktorý opäť hrá úlohu hlavného záporaka, bossa všetkých bossov a od dôb Hellboya (kde hral Rasputina) mi nejako prirástol k srdcu. Je to najlepší český herec, ktorý sa dostal do zahraničnej produkcie, len námatkovo spomeniem práve Hellboy, Bulletproof Monk, Bourne Supremacy, Blade 2, Mr. Bean’s Holiday... Všetci sme zhýčkaní zahraničnou produkciou na to, aby som Bathory hodnotil lepšie ako priemerným hodnotením. Nebola to doslova cesta do hrobu a verím tomu, že sa to bude už len zlepšovať (i keď Jakubisko má svoje roky a žezlo po ňom bude musieť v budúcnosti prebrať niekto iný). Prvý slovenský veľkofilm nedopadol tak ako som očakával a preto sa idem uchýliť na teraz k starej dobrej americkej kinematografii a konečne si vychutnať Vantage Point – Uhol Pohľadu.
