Predtým ako som sa odsťahoval a mal som tú príležitosť pozerať televíziu (keďže teraz nemám signál žiadny a otcove sľuby, že ho zabezpečí sa doteraz ešte nesplnili) som si zapol americký kanál, na ktorom bežalo práve Bad Boys 2. Kvalitu snímky by sme mohli odbiť konštatovaním, že je to podpriemerná béčková akcia, ktorá ničím neprekvapí, no nenáročného diváka na chvíľku zabaví, ale to nie je podstatné. Všimol som si neustále opakovanie slov začínajúce písmenom f (nie, nejedná sa o fresh fruit, populárny to názov pre ženské prednosti). Protagonisti tohto filmu sa neštítia aj tri krát za vetu požiť, fuck, shit či podobnú nadávku a robia to rýchlo a spontánne. Počas asi dvojhodinovej snímky použijú akúkoľvek tvrdú anglickú nadávku asi 200 krát. Rovnaký film, keď si pozriete v slovenskom preklade budete počuť maximálne posratý alebo hovno, a to podotýkam len pár krát. Film na americkom kanále bežal pri tom v dennú dobu, nie až po desiatej hodine večer (s prihliadnutím na časový posun medzi kontinentmi).
Slovenský divák je konvenčný až hanba. Do vysielania proste nepustia nič, čo by mohlo na staré babky a dedkov (všetci spievajú ódy na Lenina) pôsobiť ofenzívne. Dokonca ani po desiatej hodine večer sa nedostane slovenskému divákovi žiadnych tvrdých nadávok. Nie som perverzný sadista, ktorý potrebuje, aby celý slovník hercov tvorili nadávky, ale vyžadujem určitú autenticitu. Jediný program, kde som registroval užitie nadávok je Mafstory. Ako správny gangstri (ja viem, že na slovenské pomery je sitcom/seriál dobrý, ale preboha živého, tak nevyzerá rodina mafiána, nie, milujem Krstného otca!) Peter Sklár a Peter Batthyany používajú slová ako kurva v každej časti. Zarážajúce je však, že ani oni sa neodvažujú vstúpiť do bahnitých vôd ešte ostrejších nadávok, ktorých má slovenský jazyk peknú kôpku.
Divák na Slovensku by nedokázal stráviť taký ofenzívny jazyk, ešte nie je na to pripravený. Ak by sa niečo také uvoľnilo do vysielania rodičia by vybehli do ulíc s protestnými tabuľami by sa postavili pre úrad ministerstva (ani neviem ktorého, je ich toľko a aj tak nič nerobia, kde sú tie časy, keď štátu stačilo ministerstvo vojny, obrany a financii?). Kričali by, aký odporné a zvrátené veci dovolí vláda vysielať v televízii (vláda môže za všetko, ak sa niekto pošmykne na banánovej šupke a zlomí si ruku, je to chyba vlády, lebo mala zabezpečiť viac smetných košov) a ako to kazí ich nevinné detičky. A tu nejde len o nadávky. Predstavte si, že by Markíza dala ako hlavný sobotňajší program o ôsmej večer Skrotenú horu. Slovenský divák by sa zrútil, 80% populácie nie je pripravených sa pozorovať na dvojicu homosexuálnych kovbojov. Podľa nich je homosexualita zvrátená a mala by byť zakázaná, alebo aspoň hodná verejného posmechu. Vo väčšine štátov Ameriky a západnej Európy je homosexualita normálnym javom. Budeme vôbec niekedy pripravení?
Spomínal som, že v USA majú relatívnu slobodu v slovníku. Možno nie je príliš rozumné tento slovník dodávať deťom do uší počas popoludňajšieho vysielania (kedy by mal bežať len fialový dinosaurus Barney alebo Teletubbies na všetkých kanáloch), o tom sa nejdem hádať, no ani tam nemajú absolútnu slobodu slova. Vec, ktorá sa do Ameriky nedostane je sex. O tom nechce nikto ani počuť. Vulgarizmy a násilie, pri ktorom črevá lietajú vzduchom a krv sa počíta na hektolitre je povolené, ale akonáhle niekto spomenie nahé telo je to tabu najvyššieho stupňa. Jasným príkladom je kauza Sex Effect, ktorá otriasla USA pred dvoma mesiacmi. Absolútna pecka od Bioware Mass Effect (ME) trhala predajnosť a zrazu sa v hlavnom spravodajstve ukázala pani moderátorka a povedala, aká je ME moc moc škaredá hra, lebo je tam nahota. Nasledovala krátka ukážka priam z hry, kde bola práve pomínaná nahota. Musím vás sklamať nebolo vidieť pohlavné orgány, ani prsia a sotva polovica zadku (v duchu som pochyboval o psychickej uspôsobilosti toho, kto toto nazve sexuálna scéna). Preplo sa na „odbornú“ pani psychologičku, ktorá vehementne tvrdila, že toto mládež kazí, nikto by to nemal hrať, je to obscénne a môže sa pokaziť psychika mladých ľudí, ktorí uvidia ženy iba ako obete sexuálnej túžby. Niet najmenších pochýb o tom, že pani psychologička by si zaslúžila dostať olovenou tyčou po pätách. Prestrih na zamestnanca Bioware, ktorý nestihol ani poriadne obhájiť hru, kým ho nevypli a zas moderátorka, ktorá ešte viac zhovadila hru (moc moc zlé detičky, nehrajte, radšej si zahrajte poriadny krvák s tonami streliva a useknutými končatinami, to je dobré, to neškodí). Poslednou čerešničkou na torte bol otecko, poriadny zásadový rodič, ktorý búchal päsťou po stole a dušoval sa, že Mass Effect do svojho domu nevpustí, nedovolí to hrať deťom, jeho deti sú slušne vychované, to im pokazí celý život. (mať takého otca, vážne to bol blázon, maniak, tak si zbalím saky paky a stopnem si prvý vlak do Vladivostoku). Taká aféra vlastne pre nič! O týždeň na to donútili Bioware milú pani psychologičku si hru zahrať a následne verejne prehlásila, že hra vôbec nie je zlá, scéna nie je sexuálna, je to prirodzený prvok hrateľnosti a má základy v sofistikovanom príbehu a slúži ako vyvrcholenie hlbokého milostného vzťahu, ktorý si hráč dlho buduje. Ospravedlnila sa. A všetci na Mass Effect nadávali len kvôli tomu, že nejaký „odborný odborník“ kritizuje bez toho, aby mal o danom predmete čo i len najmenšie informácie. Stačilo si len zahrať a bolo by po probléme.
Opačnú situáciu riešia v Nemecku. Krajina piva a špeku doslova miluje nahotinky a nebojí sa sexualitu ukázať v ktorejkoľvek hre alebo filme (nemecké porno, kvalitu si posúďte sami, nie ja to nepozerám) a násilie a krv je pre nich tabu. Nemci neznesú krvavé hry a filmy, najradšej by krv nahradili kvietočkami a preto sa vo mne prebúdza podozrenie, že celé hnutie hippies sa hromadne presťahovalo do Nemecka. Veď by to dokonale vystihoval slogan – Make love, not war.
Japonci to je už úplne iná káva (nie Popradská). Nedajte sa zmiasť ich jemným výzorom nič netušiaceho šteniatka. Sú to všetkými masťami a nechutnosťami mazaní blázni, ktorým nevadí ani gigantická miera sexuality (viz. naozaj úchylné japonské manga bizardnosti, skutočne len pre silné žalúdky, ktorým nevadí ani grupáč mrožov) a majú radi prehnané násilie. Veď viete, roboti sa režú v arénach ostošesť, každý kupuje len bojovky a akčné filmy, Japonci sú dokonca tak úchylní, že špeciálne pre Japonskú verziu filmu Kill Bill bola scéna, kde Uma zabíja Japoncov v reštaurácii upravená. V pôvodnej verzii je čierno-biela, no pre Japoncov je krv zvýraznená, ako inak červenou farbou. Všetko čierno-biele a občas (teda stále) hektolitre krvi prúdia z protivníkov, ktorým elegantná Uma odsekla ruku (nohu, hlavu, prípadne ho rozsekla napoly, tam umrelo viac Japoncov ako ich zašlapla Godzilla). Ani kapitalistické krajiny chváliace sa absolútnou demokraciou nemajú úplnú slobodu slova a vulgarizmy, násilie a sex sú stále tabu v tej ktorej spoločnosti. Nič som nevyriešil, no aspoň je to taká téma na zamyslenie. Ja každopádne sa zamyslím v spánku. (Nostradamus by bol na mňa pyšný) Dobrú noc.
