Ako som objavil prázdniny

Ráno sa mi dobre spalo, ako zvyčajne. Niekedy sa prekonám a vyrazím do práce skôr, napríklad včera bol taký výnimočný deň a do práce som šiel už pred siedmou hodinou rannou. Dnes to bol opäť normálny utorok, byt som opustil po pol ôsmej. Zbehol som na zastávku električky smerom do mesta a podivil sa, koľko je dnes ľudí... Čakám, čakám, konečne došiel spoj, síce nie môj, ale natrieskaný. Čakám ďalej, po chvíli ďalší spoj, smerovo použiteľný, objemovo nie. Opäť čakám, až mi hrozí, že sa zmením na čakanku a vykvitnem. Došla tretia električka, plná. Začala sa ma zmocňovať panika, nie som flákač, ale elektronický systém kontroly dochádzky nepustí, áčko sa začalo vznášať vo vzduchu. "Nejhorší smrt je z vyděšení."

Na zastávke sa objavil kamarát. Vysvetlil mi dôvod tej neustálej napchanosti MHD. V okamžiku pochopenia som sa chytil za hlavu" je to jasné. Ako je možné sa dozvedieť i na internete, väčšina liniek MHD v Bratislave tento týždeň premáva podľa prázdninových cestovných poriadkov . Bratislavy znalí vedia veľmi dobre, čo to znamená. Vysvetlenie pre ostatných: väčšina liniek má znateľne dlhšie intervaly medzi spojmi. Na prakticky tú istú masu ľudí menší počet spojov.

Pred nejakým časom sa tu už niekto zamýšľal nad kvalitou MHD , ktorá nesúvisí len s peniazmi. Nechajme bokom kvalitu vozového parku, počet spojov za normálnych okolností, kvalitu riadenia spoločnosti, atd. Smerujem k zamysleniu nad jedinou vecou: nad logikou použitia prázdninových cestovných poriadkov cez jarné prázdniny.

Letné prázdniny. Ten krásny čas strávený pri vode, na horách, hocikde mimo mesta. Ľudia vypadnú i na mesiac, preč, preč. Deti do školy nechodia... no na čo by komu bolo toľko spojov ako cez bežné "pracovné" mesiace?

Zimné prázdniny. Do práce sa chodí pomenej, deti i dospelí vyrážajú za snehom do hôr alebo sa zavrú v bytíkoch a skrmujú zásoby pripravené pred začiatkom Vianoc. Autobusy sa hodia najviac na prepravu na a z polnočnej, prípadne na a zo Silvestra v Starom meste. Majú s letnými mnoho spoločného, vrátane množstva dovoleniek, ktoré si ľudia berú.

Cez jarné prázdniny ľudia na dovolenky spravidla nechodia. Aspoň sa mi to tak javí. Jednak podľa toho, že nikto z kolegov ani spolupracovníkov z iných ustanovizní a firiem nechýba, keď ho potrebujem. A najmä podľa toho, koľko zúfalcov, vrátane mňa sa ráno snaží dostať zo sídliska do mesta. Deti už okolo ôsmej MHD tak veľmi nechodia, to už zväčša zvoní na začiatok vyučovania. Nás pracujúcich sú zástupy. A predsa je električiek približne ako šafranu. Logika uniká.

Moje ranné cestovanie dopadlo dobre. Aj s kamarátom sme sa vtisli do plnej električky - a za nami zo päť ešte tvrdších bojovníkov. Stihol som prísť načas a zajtra si tuším privstanem.

(písané 22.2.2005)