Čo sa robí v električke

Osobne cestujem do práce bežne električkou, keďže bývam v Karlovej Vsi a pracujem v širšom centre Bratislavy. Videl som a počul som už veľa podivných i menej podivných činností. Niektoré som zatiaľ na vlastné oči nevidel. Ešte som napríklad nestretol netopierov, ktorí cestujú zavesení nohami za vodorovné tyče pod stropom. Nedávno som vliezol do zadného voza tesne po nájazde sprejerov. Už tam neboli, okrem čmáraníc po nich zostal len smrad. O dve zastávky ďalej som sa radšej vypotácal von.

Činnostiam uvedeným v úvode sa sám venujem. Onehdy som na webe čítal článok tuším Petra Pišťaneka, ktorý sa venoval ľuďom, ktorí vôbec cestujú MHD. Vraj sú to lúzri a toto nezachránia ani pseudointelektuálčinou - čítaním v pohybe. Ja sa za lúzra nepovažujem a čas, ktorý by som musel venovať šoférovaniu v špičkách veru radšej strávim s dobrou knihou, i keď nie v ideálnom prostredí. Práve mám rozčítanú fantastickú knihu. Keď tento marec - mesiac knihy uvidíte človeka stojaceho s paperbackom s modrým nápisom Dawkins na obálke, to som ja!

Počúvanie hudby je občas trochu agresívnejšou zábavou. Je zaujímavé, že práve priaznivci najextrémnejších štýlov (death metal a pod.) počúvajú so slúchadlami na ušiach brutálne nahlas. Takže aj dva metre od nich je dobre počuť rytmus a šušťanie. Je však veľa ľudí, ktorí počúvajú s maličkými slúchadlami v ušiach a človek si to ani nevšimne. Takí sú podľa môjho gusta. Osobne počúvam hudbu najmä v zime. Nemám rád slúchadlá do uší. Mám strašne šišatú hlavu, takže skoro žiadne slúchadlá zhora spojené mi z nej padajú. V studenom období nosím čapicu a tá mi slúchadlá bezpečne drží na ušiach. Dúfam, že si na mňa nikto nemôže sťažovať, že som mu liezol na nervy s Alanis Morissette, Savage Garden, R.E.M., No Name a podobnou nie úplne novou hudbou...

Nakoniec práca. Keď sa nájde miesto na sedenie, stačí vybrať papiere z tašky spolu s ceruzkou, študovať ich, robiť si poznámky, odpovedať na otázky... je to niekedy lepšie ako v kancelárii. Tam všetci vedia, kde ma nájdu, majú moje číslo, zavolajú a ja sa naozaj snažím byť každému nápomocný. Zato v MHD na mňa všetci statočne kašlú, pokoj je zaručený.

Čo ďalej? Takto na jar sa opäť asi objaví viac mladých ľudí veľmi šetriacich priestor. Dievča bude sedieť na kolenách chlapca, ktorý ju bude objímať okolo pása, aby sa jej dobre sedelo, obaja si budú dotyky uvedomovať a prípadne sa budú venovať i onakvejším prejavom náklonnosti. Hm, tuším napriek svojmu veku tiež vylákam svoju milú do električky. :-)

(písané 22.3.2005)