Ulice boli skoro prázdne, bol čas všímať si aj iné veci ako chodcov a brzdové svetlá auta pred nami. Vlastne sa dá povedať, že autá pred nami temer neboli. Len keď nás niekto predbehol, ale aj taký bol za chvíľu v prachu. Šiel som totiž päťdesiatkou.
Temer na každých semaforoch ma už z diaľky vítalo prebliknutie zo zelenej na červenú. Môžem sa mýliť, ale keď som stál už po štvrtý raz, napadlo mi, či náhodou nezabudli správcovia semaforov zobrať do úvahy, že maximálna povolená rýchlosť v meste bola znížená o 10 km za hodinu. Keby som totiž šiel šestdesiatkou, krásne by mi to vychádzalo, ako kedysi.
Zelenú vlnu treba spomaliť.
I keď je to skoro jedno... keď je trasa cez pracovný deň plná áut posúvajúcich sa prískokmi vpred, nikto ju aj tak neocení.
Aktualizácia v noci: A neviem ani, či sa oplatí vôbec písať podobné články, keďže som práve objavil tento starší cca o 3 hodiny ako môj. Neinšpiroval ma ani trochu, náhoda je potvora... :-)
Dostane zelená vlna pokutu za prekročenie rýchlosti?
Vyberáme s milou auto a keďže bola sobota, boli sme sa v niekoľkých posadiť u predajcov na Zlatých Pieskoch. Cestou domov sme ešte vybavili jednu vec skoro v centre Bratislavy. Odtiaľ tam sme šli po Vajnorskej, zasľúbenej to ceste semaforov.