V diskusii k môjmu článku pred cestou na Ukrajinu ma diskutujúci browser upozornil, že Kyjev nerovná sa Ukrajina. Zhodou okolností cestou späť som vo Financial Times našiel špeciálnu prílohu venovanú Ukrajine. Tá krajina ešte podľa všetkého má pred sebou dlhú cestu, ale Kyjev je jednoznačne mesto ako mnohé iné v Európe.
To značí, že mnohé veci má podobné a mnohé veci má "svoje". Trojmiliónových miest nie je v Európe veľa. O to prekvapujúcejšie je, ako zoširoka sú poňaté ulice a zelené plochy aj v najcentrovejšom centre. Výstavný bulvár Chreščatik som síce videl len v tme prvý večer, ale stačilo.
Diaľnica z letiska do mesta je štvorprúdová mnoho mnoho kilometrov. Podľa toho sa na nej i jazdilo... v pravom pruhu nikto, v druhom išli nákladiaky a šroty, v treťom sme šli mi na Volkswagene Caravele a v ľavom Mercedesy a podobné prachaté autá. S rozmachom sú projektované obytné bloky v "kyjevskej Petržalke", 15-poschodových a vyšších budov sú tam desiatky. K Petržalke to prirovnávam, pretože je na druhej strane veľtoku než centrum a široko-ďaleko je vidno len takéto králikárne.
Skoro každý sa rád pochváli, keď má niečo "naj". V bývalom Sovietskom zväze mali všetko prví a najväčšie, aj náramkový orloj. Pokiaľ sa dnešných časov týka za tých pár dní som sa napríklad dozvedel, že stanica metra Arsenaľna je samaja glubokaja v mire (najhlbšia na svete) a že na ľavom brehu Dnepra budujú samyj krupnyj vakzal v Jevrope (najväčšia železničná stanica v Európe). Keby som tam zostal dlhšie, určite by sa toho našlo i viac.
V nedeľu večer sa v Kyjeve končili Dni Kyjeva, každoročné slávnosti, že vraj narodeniny. Bolo omračujúce, koľko kultúrnych akcií sa konalo súčasne na voľných priestranstvách a všetky pritom boli totálne plné. Najskôr som naďabil na koncert dychovej sekcie symfonického orchestra v amfiteátri v parku. Plno na sedačkách, dav za nimi, aj mnoho mladých so zatajeným dychom počúvalo dosť náročnú vážnu hudbu.
Asi o pol kilometra ďalej, na začiatku už spomínaného Chreščatiku, na veľkom námestí, bolo zmontované obrovské pódium. Na ňom šantili miestne popové hviezdy a celé námestie, mladí, starí, si to užívali. Netrúfam si odhadnúť, koľko ich tam bolo, desaťtisíce... šiel som ďalej po Chreščatiku a po ďalších pár sto metroch na ďalšom námestí bolo druhé námestie, s druhým pódiom, a ktorom robili chaos rockeri. A opäť celé námestie naplnené ľuďmi všetkých vekov. Nemusím dodávať, že sa davy trúsili jedným i druhým smerom.
Tým sa dostávam k zabezpečeniu poriadku. Pri takom množstve ľudí, ktorí sa potužovali z väčších ako pollitrových fliaš piva, bolo nutné na poriadok dozerať. Policajtov všade mraky. Aj chudých modrých s guľatými čapicami, ktorí strážili trávnik, aj čiernych hlavohrudnatých, ktorí dávali do laty dav.
Toto pokračovalo aj na druhý deň. Policajt s guľatou čapicou na každom rohu. Niekde i dvaja. Nečudo, že počas potuliek som našiel len jedno jediné graffiti, v podstate len taký škaredý tag. Poriadok, tak sa dá jedným slovom charakterizovať stav ulíc. Trochu ináč to vyzeralo v parku blízko oficiálnych budov. Našli sa tam normálne stanové mestečká, zjavne prejav oranžovej revolúcie...
V utorok po uliciach chodili tlupy detí v rovnošatách, so šerpami a dievčatá so stuhami vo vlasoch. Chviľu mi trvalo, kým som si uvedomil, že vlastne bol koniec školského roka. Už za socíku si sovietske deti užívali tri mesiace letných prázdnin za cenu sobotňajšieho vyučovania. Zdá sa, že tento prístup ešte funguje.
Aj dežurné stále existujú. Neviem, či v hoteli. Ale na letisku sedeli dve ženy za stolíkom pri každom záchode. Nevyberali peniaze. Len tam tak sedeli. Asi strážili, aby páni išli na pánov a dámy na dámy. :-)
Na záver realita z hotela. Pri platení nebolo možné použiť kreditnú kartu. Nebolo možné ani zaplatiť priamo dolármi, bolo potrebné ísť do 10 metrov vzdialenej zmenárne a vymeniť si ich za hrivny. Nevadilo by to veľmi, keby najväčšou existujúcou bankovkou nebola päťdesiathrivnovka... takže som dostal hrubý balíček peňaží, ktoré som prepočítal, preniesol pár metrov a odovzdal. Ešte že je v centre toľko policajtov...
(písané 4. júna 2005)
