Už cestou z letiska ma zaujal les veží so žltými strechami na kopci, ku ktorému sme sa blížili. Okamžite som cvakal fotoaparátom ako besný, lebo som netušil, že o deň neskôr sa dokonca dostanem dnu.
Kláštor bol založený už dosť dávno, v 11. storočí. Začal ako diera v zemi riadny kus od Kyjeva, do ktorej sa utiahol pustovník. Jaskyňu rozširoval, mníchov pribúdalo, hĺbili ďalšie katakomby, nad nimi stavali kostoly. Čoskoro sa kláštor stal najväčším duchovným a kultúrnym centrom Kyjevskej Rusi.
To priťahovalo nájazdníkov, ktorí ho často plienili. Ani Mongoli pri svojom vpáde do Európy v roku 1240 ho neobišli. Po každom vyplienení bol opravený a rozšírený. V roku 1718 väčšinu budov zničil požiar, vďaka vonkajšiemu bohatstvu bol opäť obnovený. Možno tu hovoriť o skutočnom bohatstve: vlastnil okrem iného 10 miest, 200 dedín a osád, 70000 nevoľníkov, viac ako 150 páleníc a 150 mlynov a skoro 200 krčiem.
Ako sa dá očakávať, po nástupe boľševikov k moci kláštor neprežíval najlepšie roky. Mnohé veci boli odnesené alebo zničené a nakoniec bol zrušený i kláštor ako taký. Budovy zmenili účel, dokonca sa tam nachádzalo i múzuem obsahujúce antireligióznu propagandu.
Druhá svetová vojna budovám rozhodne neprospela, vybuchovali, padali... Napriek tomu sa opäť zjavili ako vták Fénix. Opäť sa našli peniaze a v dnešnej viere priaznivej atmosfére to zatiaľ vyzerá na dlhšie obdobie pokoja pre mníchov.
Kláštor je dnes rozdelený na dve časti. Väčšia horná je múzeom, na dôkladnú prehliadku ktorého celý deň asi nestačí. Je v nej niekoľko funkčných kostolov. Dolná menšia časť je skutočným kláštorom. Rozhodne odporúčam ísť sa tam pozrieť, ak vás vietor do Kyjeva zaveje.
Na záver niekoľko fotiek. Na prvej je mapka kláštora, múzeum i so Zvonovou vežou je v pravej časti. Nie je prekvapením, že takýto skvost bol zaradený do svetového dedičstva UNESCO. Ukazuje a rozpráva sprievodkyňa Oksana.
Jeden z kostolov.
Iný kostol spolu so správnymi budovami. Slnko sa v pozlátených ozdobách na streche odráža brutálnym spôsobom, až som sa bál, že mi vypáli šošovku na foťáku. Sprievodkyňa hovorila niečo o niekoľkých kilogramoch zlata, na štíte sú maľby do omietky, no jednoducho bohatstvo nehorázne...
Pritom budova na predchádzajúcom obrázku je úplne nová, vlastne postavená podľa pôvodnej v 90. rokoch. Vyrástla z rozvalín, medzi ktorými sa našiel i kus muriva niekoľko metrov hrubý zo všetkých strán - na poslednom obrázku.
(písané 4. júna 2005)
