|
Na cestu som sa snažil pripraviť, takže sme vcelku bez problémov prešli colnicou Berg, cez pole do dedinky Berg a ďalej do Kitsee. Ďalšími dedinami na plánovanej trase boli Pama, Gattendorf, Zurndorf - na kopčeku za ním sme to zapichli. Na ďalšiu cestu až k Neusiedelskému jazeru sme sa necítili, aj počasie bolo všelijaké, chvíľočku slniečko, potom zamračené, pár kvapiek, človek si nemohol byť istý. Najhoršie bolo, že poriadne fúkalo. A to je pre cyklistov vec z najbrutálnejších.
Komu vietor nevadí, ba naopak prospieva? No napríklad tomu, kto vlastní veterné elektrárne. Na mierne zvlnenej rovine okolo riečky Leithy ich je postavaných veľa, už mnohokrát som ich obdivoval z auta po ceste z viedenského letiska. Zdiaľky vyzerajú ako veľké vážky zamyslene striehnuce na korisť lenivo trepotajúc krídlami. V noci blikajú červenými svetielkami, každá sama pravidelne, ale vo veľkom počte a s rôznou rýchlosťou vrtúľ chaoticky.
|
Až zblízka som si však uvedomil, aké ozruty to sú. Žiadne veterníčky. Vysoké rádovo desiatky metrov, s vrtuľou možno okolo stovky. Vrtuľa ma priemer možno tretinu výšky, teda tiež niekoľko desiatok metrov, povedzme 30 metrov. Pri takom silnom vetre ako v sobotu sa točí rýchlosťou možno jedna obrátka za štyri sekundy. Obvodová rýchlosť konca listu vrtule je potom približne v = 2 x Pi x 15 m / 4 s = 23,5 m/s = 85 km/h (pevne verím, že som sa nepomýlil). To je vcelku drsné... a keď si predstavíte, že sa hovorí o metrákoch kovu, rútiacich sa takýmto švihom a vy stojíte priamo pod nimi - nie je to dôvod na to, aby človeku zostalo úzko?
To však asi nebol jediný zdroj čudných pocitov. Hovorí sa, že infrazvuk (zvuk nízkych frekvencií) má na ľudskú psychiku negatívne účinky. Veterná elektráreň je zdrojom infrazvuku, popri hluku, ktorý vydáva v počuteľných frekvenciách. Ten sme najviac počuli, keď sme prechádzali cez farmu 12 vrtúľ v obdĺžniku 4x3 medzi Kitsee a Pamou. Vo veternom parku nad Zurndorfom sme ho vedome neregistrovali. Tento "park" je zaujímavý aj tým, že je ešte vo výstavbe. Niekoľko vrtúľ sa už točilo, niekoľko ich stálo a dva stĺpy ešte na svoje vrtuľky čakalo. Z diaľky vyzerali úplne ako továrenské komíny. Čudoval som, kde sa tam v tých dedinách berie závod.
|
Z informačných tabúľ sem sa dozvedeli, že na stavbu Windparku prispela Európska únia. Nakoniec, ide o obnoviteľný zdroj energie. Treba však povedať i to, že o veterné elektrárne sa vedie živá polemika v mnohých aspektoch - o ich návratnosť, širší ekonomický význam, ekologický i estetický vplyv na krajinu. K poslednému môj názor: z diaľky sú krajšie, zblízka sú to kovové ozruty. Ani ochranári už nimi nie sú až takí nadšení ako kedysi...
Výlet sa podaril. Nakoniec sme skoro nezmokli, cestou späť nám fúkalo skôr do chrbta, naďabili sme na nejaké černice, vyšlo slnko, stretli sme Slovákov, tiež na bicykloch a na hraničnom prechode sme si užili výhodu bicykla oproti autám, ktoré stáli v dlhom rade. Keď raz bude krajšie počasie, dôjdeme až k jazeru.
(písané 14. augusta 2005)
