Ad uvažovaná regulácia ratingových agentúr

Na túto otázku sa z liberálneho hľadiska pokúsil odpovedať Tomáš Otáhal z českého Liberálního institutu. I keď so záverom (je to zle) súhlasím, jeho argumentácia mi príde nedostatočná.

Okrem iného sa rečnícky pýta: "Mohly by mít ratingové agentury takový vliv, kdyby nebyly důvěryhodné?" Implicitne si odpovedá, že nie, keďže majú vplyv, tak musia byť dôveryhodné.

Je to podľa mňa narážka na známy princíp akceptácie trhom, o ktorom som pred 5 rokmi napísal:

[...] akceptácia trhom. Tá značí, že ratingové hodnotenia ratingových agentúr sú prijímané kupujúcimi a predávajúcimi na trhu, dôverujú im a riadia sa nimi pri svojich obchodoch. Keby im neverili, používali by ratingové ohodnotenia?

Lenže je rozdiel medzi (nazvime to skutočnou) akceptáciou trhom - keď odborne zdatný užívateľ ratingu mu skutočne dôveruje - a vplyvom vyplývajúcim z legislatívnych pravidiel - keď ratingová agentúra dosiahla, že jej ratingy majú dôsledky spôsobené konkrétnou reguláciou podnikania na finančnom trhu.

Tento druhý prípad si môžeme predstaviť napr. ako pravidlo, podľa ktorého banka fungujúca v nejakom režime dohľadu, pokiaľ vlastní štátne dlhopisy štátu s ratingom AAA od Standard & Poor's, nemusí na krytie kreditného rizika vyplývajúceho z týchto dlhopisov držať ani euro vlastného kapitálu. Pokiaľ by však rating daného štátu bol povedzme BB, musela by banka mať na ne v bilancii alokovaných 8% ich hodnoty vo vlastných zdrojoch. A to je veľký rozdiel spôsobený navonok len iným ratingom udeleným istou ratingovou agentúrou, vlastný kapitál je drahá vec.

Samozrejme sa predpokladá, že rozdielne ratingy skutočne znamenajú rozdielnu kreditnú kvalitu dlžníka. Ale tu je kameň úrazu.

Sú ratingové agentúry skutočne akceptované trhom alebo majú najmä vplyv vyplývajúci z regulácie? Ak to prvé, platí Otáhalov argument. Ak to druhé... ako by sa to vôbec mohlo stať?

Mohlo. Ratingové agentúry mohli a veľmi pravdepodobne boli skutočne akceptované trhom v minulosti. Ináč by nemohli tak vyrásť v čase, keď ešte nemali vplyv vyplývajúci z legislatívy. A potom im regulátori dali vplyv - ratingovkami dobre hodnotené aktíva majú mäkšie pravidlá pri hodnotení dohľadom. To platí v mnohých oblastiach finančného trhu, za všetky spomeniem mne najbližší Nový Bazilej v bankovníctve. Nevraviac o tom, že keď raz bola získaná skutočná akceptácia trhom, bolo isté pokušenie zneužívať ho, toto veľmi podrobne popísal Frank Partnoy v knihe FIASCO .

A tak sa zo skutočnej akceptácie ratingových agentúr trhom stalo niečo úplne iné. Erodovala. Investor, ktorý silne verí ratingu ratingovej agentúry, robí veľkú chybu (Partnoy to vysvetľuje, veľmi dobrý je i Subprime Primer ). Skôr to vyzerá, že súčasní užívatelia používajú ratingy najmä kvôli ich dôsledkom v oblasti dohľadu.

Žeby bola regulácia ratingových agentúr za týchto okolností predsa len dobrá? Asi ťažko. Veď aj ratingové agentúry uznané dohľadmi pre potreby Nového Bazileja museli prejsť uznávacím procesom. Prešli ním - a následne sa ukázali veľké problémy na ich strane, možno si vybrať z celého arzenálu rôznych kritikyhodných bodov . Problémy boli a budú. A žiadna rigidná regulácia tomu nepomôže.

Pomohlo by len čo najväčšie odstránenie úlohy ratingových agentúr z legislatívy. To sa dnes zdá ako utópia vzhľadom na celosvetové použitie, ale realizovaných utópií už tu pár bolo.