Čoho sa boja bankári

Organizátorom prieskumu sa zišlo 440 odpovedí od účastníkov z 54 krajín. Rozhodne nemožno hovoriť o nejakej svetovej reprezentatívnosti, keďže viac ako 160 z nich bolo z Veľkej Británie, ďalšiími najzastúpenejšími krajinami boli USA, Švajčiarsko, Kanada, Čína, Austrália, Rusko a Nemecko. Asi podstatnejším je funkčné rozloženie respondentov. Polovica z nich boli bankári, a to veľkí šéfovia, rizikári aj drobní úradníci. Ďalšiu štvrtinu tvoria pozorovatelia trhov (analytici, akademici, novinári, konzultanti), asi 20 % obchodníci z iných účastníkov trhov ako bánk a zvyšok tvorili regulátori (aj ja).

Od účastníkov prieskumu sa očakávalo, že každú z predloženého zoznamu 30 potenciálnych hrozieb pre podnikanie bánk ohodnotia na stupnici 1 (najmenej vážna) - 5 (najvážnejšia). Okrem toho mohli slovným popisom vyjadriť svoj názor, mnohé z týchto názorov sú použité na ilustráciu výsledkov prieskumu.

Dovoľte mi prezentovať 10 najvážnejších hrozieb ako v hitparáde Top 10. Na 10. mieste sa umiestnili "makroekonomické trendy". Tie môžu v čoraz globalizovanejšom svete spôsobiť vážne problémy i tam, kde makroekonomické ukazovatele sú dnes v poriadku. Na 9. mieste skončili techniky riadenia rizík bánk, teda to, ako sa banky vedia vysporiadať s rozličnými nebezpečenstvami strát. Aj keď sa v poslednej dobe veľmi vylepšili, rozvoj týchto techník spôsobil, že bankári si čoraz viac uvedomujú, z akých všelijakých dôvodov môžu prísť o peniaze.

8. miesto obsadila vysoká závislosť bánk na technológiách. Pred 100 rokmi bankárovi stačil papier, pero, trezor a peniaze. Dnes sa bez pefektnej infraštruktúry nepohne - a keď technika zlyhá, čo sa občas stáva, straty môžu byť nedozierne. Nakoniec, i niektoré naše banky toto pocítili na vlastnej koži. Na 7. miesto sa dostalo devízové riziko, nebezpečenstvo strát z pohybov kurzov mien. Keď banka nakúpi milión euro a za 1 deň koruna posilní z kurzu 48,10 Sk za euro na 48 Sk za euro, čistá strata je 100 tisíc Sk. Aj pre naše banky veľmi aktuálna hrozba.

Na 6. mieste skončili podvody. Toto sa týka najm´podvodov súvisiacich s eletronizáciou bankovníctva, najmä útokov na bankové systémy zvonku a krádeží identity. Kto z internetovo aktívnych ľudí s adresou uverejnenou na internete ešte nedostal mail od akože svojej banky, že aby sa prihlásil do systému kvôli upgradu alebo vlastnej ochrane? 5. miesto obsadili u nás málo známe hedge fondy. V podstate ide o jednu z rizikových investičných alternatív, málo regulované fondy, ktoré sú žralokmi na finančných trhoch. Sústreďujú sa v nich veľké objemy prostriedkov a ich problémy by kruto ovplyvnili celosvetové finančné trhy. nasledovné prirovnanie kríva, ale... predstavte si také BMG v celosvetovom meradle...

Zemiakovú medailu získali deriváty. Sú to finančné nástroje, ktoré sú ako oheň. Pre toho, kto vie, ako s nimi bezpečne narábať, sú dobrým sluhom. Ale pre tých druhých, veci neznalých, sa ľahko môžu stať zlým pánom a bez problémov môžu poslať banky ku dnu. Stalo sa to veľakrát v minulosti a nie je to vylúčené ani v budúcnosti. Problémom je, že celosvetovo im ešte stále veľa ľudí nerozumie...

3. miesto obsadilo čosi, pre čo podľa mojich skromných vedomostí neexistuje ustálený slovenský pojem, "corporate governance". Aj vo svojej práci stále používame tento anglický výraz. Po niektorých pádoch bánk v minulosti sa prišlo na to, že tieto kolapsy boli spôsobené zlým riadením, zlým rozdelením právomocí a zodpovedností na jednotlivých úrovniach riadenia, slabou až neexistujúcou etikou... proste slabým corporate governance. A je strach, že toto ešte neskončilo, že sa zatiaľ našla len špička ľadovca.

Na 2. mieste skončilo dobre známe bankové riziko, kreditné riziko. Je to možnosť straty pre banku vyplývajúca z toho, že jej dlžníci jej nevrátia prostriedky, ktoré im požičala. Je to riziko známe, ale je veľké a strašne ťažko sa meria v stále sa meniacom svete.

A teraz fanfáry. Ta-da-da-dá! Čoho sa bankári najviac boja?

No predsa prílišnej regulácie. Boja sa všetkých smerníc, ktoré ich podnikanie obmedzujú, boja sa dohôd medzi regulátormi, boja sa tvrdých a možno nezmyselných požiadaviek, ktorými ich dohľady môžu v najbližšom období zavalovať, ktoré ich môžu stáť ohromné prostriedky, ktoré nakoniec i tak zaplatia klienti... a nakoniec si pri zväčšujúcej sa džungli predpisov nemôžu byť nikdy istí, že splnili všetko správne.

Hm. Ako pracovník bankového dohľadu by som si z toho mal vziať ponaučenie. Aj si beriem. :-)

(písané 11.4.2005)

P.S. V popise výsledkov som sa chcel vyhnúť príliš technickým výrazom a tak možno niektoré vety znejú nepresne. Pokiaľ sa vám niečo nezdá, môžeme si to vyjasniť v diskusii.