Návrhy EK pre zmenu regulácie bankovníctva - čo má prísť?

V balíku sa zišlo niekoľko len málo súvisiacich vecí. Tou zdanlivo jednoduchšou je zmena niektorých ustanovení komitologickou procedúrou (experti na právo EÚ mi snáď prepáčia, ak niekde náhodou nepoužijem správny slovenský ekvivalent anglického pojmu). Ide zväčša o opravy a objasnenia súčasného textu, ktorých potreba sa objavila v praxi. No Komisia do týchto menej dôkladne schvalovaných dokumentov prepašovala jednu významnú zmenu. Medzi úpravami príloh smernice 2006/48/ES sa nachádza úprava prílohy VI, časti 2, bodu 7, kde sa medzi požiadavky na ratingové agentúry pridáva jedna nepredstaviteľná:

"Competent authorities shall furthermore take the necessary measures to ensure that, with regard to credit assessments relating to securitisation positions, the ECAI is committed to produce, on an ongoing basis, summary information on the structure of the transaction, the performance of pool assets and how this affects its credit assessment. This summary information shall be made available to all credit institutions using the credit assessments for the purpose of Article 96."

Preložené do normálnejšej reči. Banky podľa súčasných pravidiel môžu používať ratingy uznaných ratingových agentúr (na Slovensku Moody's, Standard & Poor's a Fitch ) v procese určovania svojich kapitálových požiadaviek. Uznaniu ratingových agentúr predchádzal proces preverenia, či spĺňajú podmienky podľa smernice. Teraz sa pre ohodnocovanie sekuritizačných expozícií (ktorých nesprávne hodnotenie ratingovými agentúrami bolo jedným z dôležitých faktorov pre vznik súčasnej krízy) zavádza pomerne brutálna podmienka pre zverejňovanie. Ako mi povedal jeden zasvätený, keď som mu ju ukázal: "To iste, na to sa ratingové agentúry vykašlú, to žiadna nesplní." V takej situácii som zvedavý, ktorý regulátor odoberie ratingovej agentúre uznanie (a nemali to náhodou už urobiť?).

Oveľa dôležitejšou z pohľadu celkového dopadu na regulatórny rámec je návrh koncepčných zmien. Podľa tlačovej správy sa týka najmä piatich oblastí.

Na témach zlepšenia kvality bankového kapitálu, riadenia veľkej majetkovej angažovanosti a riadenia rizika likvidity sa už pracuje dlhodobo (Komisii v týchto veciach radí Európsky výbor bankových dohľadov) a v zásade zmena nebola vyvolaná len súčasnou krízou, aj keď o likvidite sa veľa hovorí. Fascinujúce pre mňa osobne je najmä zdôvodnenie pritvrdenia pravidiel medzibankových pôžičiek: "As we have all realised, banks are not risk free. It is thus imperative that we restrict the exposures that banks incur to other banks." Moje spomienky hovoria o dosť odlišnej argumentácii v minulosti, nechcem priamo hovoriť o rozpore, každopádne snaha uvoľňovať pravidlá tu ešte donedávna bola veľmi výrazná.

Navrhované zmeny v rámci regulácie sekuritizácie sú jednoznačne reakciou súčasnú krízu. V jej jadre boli okrem iného obchody, pri ktorých banky balili riziko do neprehľadných balíkov a tie posúvali preč, investorom. Tí často nevedeli, čo kupujú (pre vysvetlenie pozri video alebo prezentáciu ). Bankám v podstate nič nebránilo baliť "hnoj" a "odpadky" - nové pravidlá budú po nich o.i. vyžadovať, aby si nechali istú vzorku z toho, čo zabalili, čiže aby im zostala časť takto zbaleného rizika.

Osobitnou (a z pohľadu Slovenska veľmi významnou oblasťou) je navrhovaná zmena regulatórnych právomocí pre cezhraničné banky. Veľmi voľne povedané, NBS by mala o časť svojich právomocí prísť, ako každý regulátor dcérskych spoločností. Mali by byť inštitucionalizované (už teraz existujúce) kolégiá dohľadov združujúce všetky orgány dohľadu nad bankami z tej istej bankovej skupiny. Spolupráca takto funguje už dnes, lenže vo svojej jurisdikcii je každý dohľad nad miestnou bankou pánom (až na niektoré špecialitky ako je schvaľovanie pokročilých modelov). Po novom sa bude o mnohých veciach rozhodovať s ohľadom na celú skupinu spoločne - a keď sa dohľady náhodou nedohodnú, rozhodne vedúci kolégia. Tým bude dohľad nad materskou bankou celej skupiny.

A tu je potenciálny problém. O niektorých dôležitých otázkach bude namiesto NBS rozhodovať Banca d'Italia, Commission Bancaire v Paríži alebo Rakúska národná banka. Iste, názor NBS bude zobraný do úvahy, ale v momente krízy (ďalšej, budúcej, zmeny by mali byť v praxi cca za dva roky) bude príslušnému vedúcemu dohľadu iste bližšia košeľa ako kabát... Slovenské zastúpenie v Bruseli ústami veľvyslanca potvrdilo, že toto sa nám nepáči a iste v tom nebudeme sami, podobne sú na tom mnohé ďalšie štáty EÚ, kde je väčšina bánk v rukách zahraničných vlastníkov.

Podobný stav nesúladu právomocí a zodpovednosti podľa návrhov je dlhodobo neudržateľný a podľa môjho názoru sú dve možné riešenia. Menej stabilný je z nich súčasný rámec, t.j. varianta, keď každý štát dohliada svoj bankový systém (okrem pobočiek). Nie je to efektívne zvládnuteľné v čase krízy, ako sa práve ukazuje a ani cezhraničným bankovým skupinám sa nepáči, že jeden dohľad čihi a druhý hajs. Stabilnejším by mohol byť spoločný európsky dohľad pre cezhraničné bankové skupiny. Tu sa zatiaľ naráža na neochotu členských štátov vzdať sa právomocí v prospech neutrálneho centrálneho úradu, ale ktovie. ECB má na to svoje stanovy už dávno pripravené...

Sú to všetko zatiaľ len návrhy. EK však tlačí, aby prešli schvaľovacím procesom čo najrýchlejšie. Mám z toho trochu strach. Keď sa Európsky parlament naposledy vŕtal v návrhoch smerníc pre bankovníctvo , tak to bola dosť hrôza. Za cenu rýchleho prijatia sa môžeme dočkať nechutných kompromisov. Ale možno som len strašný pesimista.