Ratingové agentúry nemajú na ružiach ustlané

To bol maník, ktorý začiatkom 20. storočia rozbehol zaujímavý biznis. Ľuďom, ktorí mu za to platili, rozosielal knižku s hodnotením železničných dlhopisov, ich kvality. Potenciálnych i skutočných investorov zaujímalo, či svoje peniaze dostanú späť i s adekvátnymi úrokmi. Preto za analytickú prácu pána Johna Moodyho boli ochotní platiť.

Dnes je z jeho podniku jedna obrovská ratingová agentúra , ktorej hlavným biznisom je naďalej posudzovanie dôveryhodnosti dlžníkov (no venuje sa napr. i výskumu finančných trhov). Lenže je tu jeden významný rozdiel: na rozdiel od časov pred 100 rokmi si za hodnotenie svojej kvality platia samotní dlžníci.

A tento model platieb sa netýka len ratingovej agentúry Moody's, i ďalších. Je to fakt, ktorý mnohí pranierujú. Akú výpovednú hodnotu môže mať hodnotenie niekoho, kto si za toto hodnotenie zaplatí? Keď dobre zaplatí, zhodnotím ho dobre, a keď sa príliš háda o cenu, trošku mu pohorším?

Odpoveďou na túto výhradu by mohla byť tzv. akceptácia trhom. Tá značí, že ratingové hodnotenia ratingových agentúr sú prijímané kupujúcimi a predávajúcimi na trhu, dôverujú im a riadia sa nimi pri svojich obchodoch. Keby im neverili, používali by ratingové ohodnotenia?

Ratingové agentúry sú pod paľbou i z iných dôvodov. V poslednom období sa ukázalo, že ich ratingy majú veľkú zotrvačnosť a pri niektorých veľkých finančných krachoch ich znižovali podľa mnohých až príliš neskoro. Niektoré ratingové agentúry si vraj naháňajú klientov tým, že vydávajú ich ratingy, i potenciálni keď klienti o ne nežiadali. Pritom ratingová agentúra vraví, že nevyžiadaný rating logicky nemôže byť taký presný ako rating vyžiadaný a zaplatený, pretože v tom prípade hodnotený subjekt, klient, spolupracuje a dodáva kopu údajov.

Odvetviu ratingových agentúr sa vyčíta i to, že ide v podstate o oligopol. Na trhu je len niekoľko rozhodujúcich agentúr a tie svoju výhodu náležite využívajú. K tomu prispeli i rôzne regulácie, najmä v USA, ktoré si v mnohých vyžadujú rating od "uznaných" ratingových agentúr. Uznaných nejakým regulátorom. V USA je to SEC (Komisia pre cenné papiere a burzu). Ďalšou takou reguláciou bude aj Nový Bazilej .

Toto všetko značí, že vstúpiť významným spôsobom do podnikania v tomto odbore je veľmi ťažké. Hodnotenie ratingových agentúr a ich uznávanie v rámci Nového Bazileja bude ďalšou takou prekážkou, chrániacou biznis tých, ktoré budú uznané. Pritom ratingové agentúry nesú uznávanie dosť ťažko. Boja sa, že ich podnikanie bude tiež regulované, ako podnikanie bánk, obchodníkov s cennými papiermi, poisťovní...

Prosto niekedy mám pocit, že ratingové agentúry majú veľkú moc a nechcú o ňu prísť. A inokedy si naopak myslím, že rozhodne nemajú na ružiach ustlané a každý si do nich len zatína. A potom ten, čo kričal, pôjde a pri svojom investičnom rozhodovaní použije rating vydaný ratingovou agentúrou...

(písané 19. septembra 2005)