Ako všetci dobre vieme, cena ropy na svetových trhoch už dlhú dobu s istými výkyvmi stúpa. Nikto nevie, kedy to skončí, kde to skončí. Niektorým analytikom odhadujúcim vývoj tip vyšiel, iným vonkoncom nie. Keby to ktokoľvek vedel presne vopred - a vedel by to dokázať - tak by už teraz mohol sedieť na Bahamách a do konca života by mohol opaľovať miestne i dovezené krásky. Toľko by vďaka tejto svojej vedomosti zarobil.
Od ceny ropy sa odvíja i cena zemného plynu, úzko spolu súvisia, ako suroviny s veľmi podobnými zdrojmi a využitím. Keby niekto vedel podobne odhadnúť cenu plynu, už by mohol kupovať letenku povedzme na Bermudy. Ale nikto to nevedel.
A pán František Fabian nám oznámil, že SPP sa mal proti rastúcim cenám zaistiť. Po dramatickej pauze vyslovil i magické slovo v cudzej reči - hedžing. Ó, hosana. Vraj si SPP mohol zaistiť maximálnu cenu alebo dokonca fixnú cenu na istý alebo dokonca celý objem svojich nákupov (a teda i pre koncových odberateľov). (Toto je moja interpretácia, presnú citáciu môžete nájsť v článku Sveťa Styka .)
Áno, mohol. Teraz je každý múdry, že sa vraj mal zaistiť, zahedgeovať. Dve základné možnosti zaistenia na svetových komoditných trhoch sú:
dohodnutie ceny vopred dlho (mesiace i roky) pred dodávkou suroviny a súčasne zaplatením (napr. forward na komoditu),
kúpa práva kúpiť surovinu v stanovenom čase za dohodnutú cenu, nech by aktuálna cena suroviny bola akákoľvek (komoditná kúpna opcia).
Tieto dva príklady sú len na ilustráciu, problematika zaisťovania je komplikovaná. Napríklad sa asi bežne neobchodujú kontrakty na presne tú surovinu X, ktorú nakupuje SPP. Vtedy sa zaistenie vykonáva uzatvorením kontraktov na podobnú surovinu Y, u ktorej možno očakávať veľmi podobný priebeh cien ako u X, s tým, že sa pri ukončení kontraktu nedodáva surovina Y, ale zmluvné strany si zaplatia rozdiel ceny dohodnutej a aktuálnej.
Napriek tomu možno stručne povedať, že vo všetkých prípadoch je potrebné nájsť partnera, ktorý je ochotný s nami zaisťovací obchod uzavrieť.
No a pri dnešnom stave trhu a zásobenosti jednotlivých odberateľov držia dodávatelia tromfy v rukách. Aby veľký odberateľ získal zmysluplne (pre pána Františka Fabiana) veľký objem zaisťovacích kontraktov, musel by ponúknuť veľmi dobré podmienky (rozumej cenu). V prípade opcií a veľkej rozkolísanosti trhu by za vyššie uvedené právo zaplatil veľmi tučnú prémiu ... a keby sa trhové ceny potom pohli opačným smerom, tak by právo logicky nevyužil, opčná prémia by prepadla bez náhrady ... a pán Róbert Fico i so svojím spolustraníkom pánom Františkom Fabianom by kričali, že SPP vyhodil peniaze von oknom.
Hm, možno si poviete, že načo je potom dobré zaisťovanie, keď v konečnom dôsledku aj ono môže priniesť straty namiesto šetrenia... Je to jednoduché. Pokiaľ účastník trhu má názor na to, ako sa bude trh vyvíjať, prispôsobí tomu zaisťovaciu stratégiu. Pokiaľ chce mať zabezpečené dnes očakávané náklady i výnosy závislé na trhových faktoroch bez ohľadu na vývoj trhu, tiež sa môže zaistiť (ak nájde partnera pre zaisťovací obchod) - s tým, že sa vzdá prípadných ziskov, ktoré by mu priniesol vývoj priaznivý pre nezaistené pozície, alebo vopred zaplatí nejakú sumu za riziko, ktorého sa zbaví. Všetko závisí od stratégie zvolenej vedením firmy. A s tou sa na bubon nechodí.
Podstatné je, aby takáto stratégia existovala, bola v súlade so zámermi vlastníkov a aby sa adekvátne realizovala. To je v tomto prípade džob ministerstva financií, ktoré zatiaľ priamo pánovi Róbertovi Ficovi účty neskladá. Zatiaľ.
(písané 4. augusta 2005)
P.S. o deň neskôr: V piatok pri obede ma kolega prekvapil zaujímavou hypotézou, je to len taká fabulácia, žiadne hodnoverné fakty: SPP možno nejaké opcie na zaistenie má nakúpené, ale chce sa zviezť na vlne zdražovania a zdvihne cenu akoby vstupy nemal zaistené. Tak by zinkasoval zvýšený zisk... ale ja neverím, že je niečo také možné, to by sa istotne skôr či neskôr prevalilo...
