Trochu o ochrane vkladov

Všeobecne možno povedať, že ochrana vkladov je jeden z nástrojov zavedený v mnohých krajinách na zabránenie útokov na banky. Jeho podstatou je prísľub vyplatenia niektorých vkladov (presnejšie väčšinou ich definovaných častí) aj v prípade, že sa banka, do ktorej bol vklad uložený, dostane do problémov typu bankrot, likvidácia a pod. Tieto vklady nevypláca banka, ale špeciálne inštitúcie, fondy a pod., ktoré sa potom zaradia medzi veriteľov skrachovanej banky.

Myšlienka za ochranou vkladov je približne nasledovná. Drobní vkladatelia budú vedieť, že ich relatívne malé vklady (malé z pohľadu banky, ale možno veľké z hľadiska majetku klienta) sú chránené. Teda nemôžu o peniaze prísť ani v prípade krachu banky, preto sa nebudú pred bankami v možno dočasných alebo iluzórnych problémoch zhlukovať davy a nepoložia ju. Lebo taký útok klientov dokáže položiť aj solventnú a relatívne dobre riadenú banku.

V rôznych krajinách je rôzna miera ochrany vkladov, nakoniec vo Wikipedii je možné nájsť odkazy smerujúce na inštitúcie ochranu vkladov po celej zemeguli, ako aj výskumné práce a porovnania rôznych režimov.

Na Slovensku je ochrana vkladov upravená zákonom. Ten hovorí o tom, ktoré vklady sú chránené a ktoré nie, do akej výšky, kedy sa vklady vyplácajú, kto to zaplatí a ďalšie súvisiace záležitosti.

Podstatná pre dnešných vkladateľov je najmä výška náhrady, ktorá je uvedená v § 9 ods 2 tohto zákona. Pokiaľ má fyzická osoba vklad v banke napríklad vo forme bežného účtu alebo termínovaného vkladu, tak v prípade, že sa vklad stane nedostupným, je zákonom krytých 90% vkladu a to do výšky zodpovedajúcej hodnote 20 000 euro. Pri dnešnom kurze 32,347 Sk za euro to značilo, že v prípade, že by sa dnes boli bývali vklady v niektorej banke stali nedostupnými, občania by dostali maximálne 646 940 korún z vkladov vo výške 718 822 korún a väčšej.

Otázka znie, prečo nie celý vklad, napríklad vo výške 20 000 euro. Stručná odpoveď na ňu je: "lebo Devín banka". Keď to rozvinieme, v prípade Devín banky v roku 2001 sa ukázalo, že napriek tomu, že si vrabce na strechách čvirikali o jej problémoch, ľudia v nej pokojne držali svoje peniaze s vysokým úrokom, lebo však vedeli, že Fond ochrany vkladov ručil za celú výšku "malých" vkladov. Tak sa prejavilo v slovenských podmienkach klasické úskalie systému plnej ochrany vkladov, teda morálny hazard . Ľudia, ktorí sú dokonale chránení proti riziku, strácajú motiváciu snažiť sa mu predísť.

Lenže, lenže... nedávny prípad anglickej banky Northern Rock ukázal, že keď sa autority pokúsia odstrániť morálny hazard zavedením istého postihu, konkrétne nepokrytím 10% časti vkladov nad 2000 libier, útok na banku sa môže objaviť. V Anglicku mali tiež ochranu na 90% a maximálne do výšky 35 000 libier. Zasvätený autor kritického článku sa nerozpakoval nazvať tento desaťpercentný postih idiotským a útok vyvolávajúcim. Keď anglické autority videli, že nastavená ochrana vkladov útoku drobných klientov na banku nezabránila, od 1. októbra desaťpercetné nepokrytie zrušili.

Tak sa možno oni zase dostanú k svojej Devín banke, pokiaľ by ich bankový dohľad konal neskoro v prípade banky ponúkajúcej nadštadardne vysoké úroky. Aj keď dnes je iná doba, informačne oveľa rýchlejšia než pred 10 rokmi, taká banka by okamžite pritiahla pozornosť dohľadu.

Ako by mala byť skonštruovaná ideálna ochrana vkladov? To keby niekto vedel, možno by mal vo výhľade Nobelovu cenu za ekonómiu. Libertariánski čitatelia možno vyhlásia: "načo aká ochrana vkladov, znamená len to, že klienti iných bánk či daňoví poplatníci platia dlhy nechopných bánk". Akýkoľvek postih klientov potenciálne vyvoláva útok na banku, ochrana bez postihu vyvoláva riziko morálneho hazardu. Príklad Anglicka, zlepšená kvalita slovenského bankového dohľadu oproti roku 2001 a najmä celková informačná rýchlosť dnešnej doby naznačujú, že snáď by bolo vhodné aj u nás uvažovať o zrušení desaťpercentného postihu.