Začnime zverom, ktoré moja milá očakávala od chvíle, keď sa naše lietadlo dotklo pristávacej dráhy. Na letisku sa síce nevyskytovalo, ani v hoteli a priľahlých komplexoch, no na výlete autom okolo ostrova sme ich napočítali... nepočítane.
Kozenka. Častokrát ma udivovalo, čo vôbec v tej pustatine žerú. To nie je ako ovce na írskych pastvinách .
Druhými najbežnejšími zvieraťami boli asi mačky. Boli mačky udomácnené a mačky potulné.
Tieto boli niečo medzi. V podstate boli potulné, ale usídlili sa v rodoskom prístave, kde žobrali, dokonca si postavili dve plechovky na almužny. (Ináč aj na základe tejto fotky sme sa s milou rozhodli, že šikmé fotky e-e.)
Na lindoskú akropolu sa dalo dostať dvomi spôsobmi. Buď pešo alebo štvornohým taxíkom. Áno, je to osol, na ktorom nás zaujali aj komfortne zdobené sedačky.
Môžete trikrát hádať, čo je na ďalšej fotke.
Raz. Dva. Tri. Viete?
Vyzerajú ako listy. Sú to motýle. Je to hlavná živočíšna atrakcia ostrova pre turistov. Valley of Butterflies . Je jedno také údolie, v ktorom a len v ktorom tieto motýle žijú. Sú ich tam tisíce, desaťtisíce, to hej. Len si sedia a vyzerajú ako listy. Keď sa náhodou vzniesli, ukázali aj červenú farbu spodných krídel. Bolo zakázané podnecovať ich k vzlietaniu tlieskaním, kričaním, durením - ale turisti sú turisti a zákaz vcelku očakávateľne ignorovali.
Takýchto jašteríc sme za teplých dni videli a aj odfotili niekoľko.
Dostávame sa k trochu inému zvieraťu. Konkrétne k 3 fotkám zvieraťa menom Juraj. :-)
Pri tejto fotke si opakovane spomínam na 2 veci. Jednak na všetko zaujímavé, čo som pri šnorchlovaniach videl na dne morskom. Pritom Rodos nie je žiaden šnorchlovací raj. Druhak sa mi v mysli vynárajú spomienky na moju vysokú školu, ten občas kockato označkovaný matfyz, kde som sa však naučil plávať. Telocvik v 1. a 2. ročníku: ak vieš plávať, máš na výber, ak plávať nevieš, nástup k bazénu.
Tento štýl fotografie nazývam "šťastný majiteľ". Kto by mi však zožral, že som majiteľom auta z požičovne? :-) Požičaných áut na Rodose bolo veľa, dokonca pri turistických atrakciách väčšina. Každopádne na tomto Hyundai Atos sme s mojou milou obišli ostrov dokola a potom ešte krížom, a spolu sme sa aj odfotili...
... na ceste k lindoskej akropole dláždenej v gréckom štýle ploskými kameňmi postavenými na hranu. Tie cesty vyzerali, že vydržia viac ako rôzne naše slovenské dláždenia (zámková dlažba?) z posledných rokov, ktoré sa už najmä pod kolesami áut vyklepávajú von.
(písané 26. februára 2007)
