Tie dva páry boli dosť odlišné vekom. Staršia, predpokladám manželská dvojica a dvaja mladí ľudia, ktorí sa chvíľu predtým od samej lásky temer zjedli pri jogurtovom pulte.
Komentár starších: "Aké škaredé zemiaky, prpľavé, zelené..."
Komentár mladších: "Aké pekné zemiaky, úplne čisté, umyté..."
Môžem povedať, že čisté skutočne boli. Človek neplatil za hlinu. Ale platil za čierne dierky a počiatky hniloby. Pravdu mali všetci, až na to slovo pekné. Zo starších vravela skúsenosť a schopnosť posúdiť aj obsah, nielen obal.
Ani nevravím, ako tu vedľa mňa hreší moja milá: "No to sú mi len grúle, to by sa moja mať zhrozili, jak pre svinu..." Ako obyčajne trochu preháňa, ale rozhodne by som si takéto zemiaky nevzal na zimné uskladnenie, po mesiaci by som to mohol vyhodiť.
P.S. "Tak ja preháňam! Ja vôbec nepreháňam!" A cáp mi jednu... :-)
(písané 17. novembra 2005)
