2 B v SNG

Cieľom boli dve výstavy a stihli sme prejsť dokonca tri. O Mudrochovi a Mudrochovi sa moc rozpisovať nebudem, normálka, veď nešlo o to. K ostatným dvom mám zopár krátkych poznámok.

Výstava fotografií Juraja Bartoša sa už tuším prevetrávala aj tu na blogu.

- Jednou z tém debaty bola absencia úsmevov na fotkách z Obchodnej ulice. Osobne si myslím, že takýto výber fotografií trochu kriví realitu, ktorá tu počas socíku bola. Ľudia sa aj usmievali, dokonca aj na ulici a mimo povinných úsmevov. Ale autorský zámer, je autorský zámer a čo zmôžeš bakulou proti všehomíru, ako vravel klasik...

- Fotografia mladého Mariana Vargu je brutal. Mimikry hadr.

- Celkom som nepochopil, prečo pri fotke Jacka Nicholsona bola ceduľka s nápisom Jack Nicholson. Tak buď ho adresát výstavy pozná a potom nie je nutné ceduľku dávať alebo ho nepozná a potom je možné aj slávneho Jacka Nicholsona brať ako ostatných náhodných Američanov.

- Fotografie hesiel v kontraste alebo v paradoxnom spojení s ich umiestnením boli skvelé. Len viac takých, aj dnes je veľa príkladov.

- Teta s cukrovou vatou vyzerala ako upírka, fantastická momentka.

- Ešte lepšou je podľa mňa séria fotografií z modranského vinobrania. Napr. plastové poháriky kade-tade (v tom sme sa veľmi nezmenili) a čo ešte trojica záberov ukazujúca vývoj opileckého tančeka - od rovného pohybu cez mierny náklon až k pádu medzi divákov.

- I keď som možno zdanlivo kritický, fotografie ma veľmi uspokojili. Ešte jedna vec ma rušila - hladké sklo pred fotografiami spôsobovalo mnohé odraz svetla, škoda... matné fotografie bez skiel by asi boli lepšie. Ale čo zmôžeš... a čo zmôže jeden laik bez bakule.

Fotografie si môžete pozrieť v SNG do 22. novembra 2009.

Trochu z iného súdka bola výstava Bruselský sen s podtitulom Československá účasť na svetovej výstave EXPO 58 v Bruseli a životný štýl 1. polovice 60. rokov . Vraj to bola prvá veľká svetová výstava po druhej svetovej vojne a Československo podniklo veľa, aby sa úspešne prezentovalo. A drsná propaganda bola všade.

- Graficky dobre spravená výstava. Moju milú nadchol dizajn.

- Pobavila ma o.i. skica pre výzdobu jednej zo stien čs. pavilónu. Jej názov: "Pracujúci trávia dovolenku na brehoch nových priehrad".

- Z hľadiska propagandistického bola najvtipnejšia reprodukcia arzenálu otázok a odpovedí, ktoré boli pripravené v rámci prípravy pre sprievodcov pavilónom. Jeden príklad za všetky (parafrázujem):

Zákerná otázka nepriteľa: Kde vás školili, ako by ste mali sprevádzať.

Nadrvená odpoveď: Musím sa trochu na organizátorov a kolegov posťažovať, lebo ma vôbec neškolili...

Hehe, paradox ako víno. Čím viac nad ním premýšľam, tým viac sa mi páči.

Bruselský sen temer nemal chybu. Môžete si ho ešte pozrieť tiež v SNG do 15. novembra 2009.