2x kino: "Jedenkrát" polčas rozpadu

Minulú sobotu sme si večer vyšli do mesta a cieľovou zastávkou bolo kino Mladosť. Moja milá tvrdila, že na Polčas rozpadu by mohlo byť aj vypredané. Nepredstaviteľné, vravel som si, ale po vstupe do vestibulu kina mi zamrel úsmev na perách. Rad ako v Poľsku na mäso a do kinosály sa valili ľudia už s lístkami, ktorí sa v rade ani nezastavili. No, lístok sme dostali, ale kino bolo dosť plné.

Zdá sa, že jeden z mála slovenských filmov posledného obdobia konečne sprevádza aj dobrý chýr. Príbeh bol síce v niektorých chvíľach dosť banálny, sexu bolo dosť veľa a záver veľmi divný, ale mnohé scény boli vcelku vydarené. Hra na remeslá, fotografická výstava so zamretými úsmevmi, Gotikov pes, Landlove opĺzle reči, sebaľútosť v prítomnosti oveľa väčšej tragédie či Hajduova pätka (kinom prebehli hádam aj dve vlny smiechu).

Mňa osobne zaujala aj postava manželky hlavného hrdinu, teda skôr herečka, ktorá ju hrala a ktorej meno som nepoznal. Jediné, čo som o nej vedel - a to zase okamžite - že to je presne tá osoba, ktorá hrala mladú maturantku Málkovú v českom filme Vrať se do hrobu. Celé tie roky som ju nikde nevidel a naraz tu... Volá sa Klára Pollertová - Trojanová a zdá sa, že od Hrobu po Polčas skutočne žiaden "filmový" film nenakrútila. Malá spomienka na maturitu:

"Málková, što vy deľajete vesnoj?"
"Vesnoj ja guľaju v parke."
"Málková, što vy deľajete letom?"
"Letom ja guľaju v parke."
"Málková, a što vy deľajete zimoj?"
"Zimoj ja ne guľaju."

Polčas rozpadu ešte vcelku ušiel. Žiadny Zlatý lev, ale nebolo to ani nepochopiteľné l'art pour l'art či bezduchá strieľačka. Bodaj by ho ďalšie slovenské filmy len preskakovali.

Pred samotným filmom išli, ako to už býva upútavky na iné a medzi nimi nás zaujalo írske Once, ktoré bolo aj trochu české.

Pomerne jednoduchý príbeh pouličného pesničkára a českej emigrantky v Dubline, ktorí sa spoznajú, padnú si do oka, dajú dohromady hudobnú formáciu, natočia niekoľko pesničiek a ... veď si to choďte pozrieť. Alebo skôr vypočuť, pretože myslím, že väčšinu filmu znejú pesničky. Dej nie je cieľom, skôr prostriedkom, mostíkom medzi jednotlivými skladbami.

Ako som sa práve dočítal vo Wikipedii, Once zarobilo pri rozpočte 160k dolárov do decembra 14M dolárov, čo je celkom slušné. Okrem toho Glen Hansard a Markéta Irglová schrastili aj nomináciu na Oscara , samozrejme na hudobného, konkrétne za pôvodnú pesničku.

Áno, hudbu si ľudia dosť pochvaľujú. Aj Ľubo Tuchscher , a to je tunajší filmový odborník. Aj mne sa to páčilo, aj ujkovi v obchode s hudobnými nástrojmi, aj starému chrenovi... skúste a uvidíte.