Ako sa varia dejiny? Drsne

O obsahu filmu Ako sa varia dejiny sa nemusím veľmi rozpisovať, urobili to za mňa väčší odborníci: preview , recenzia , blog .

Takže len v skratke, aby so sa mohol venovať svojim dojmom. Peter Kerekes a jeho vyhľadávači v niekoľkých európskych krajinách dali dokopy vojenských kuchárov, ktorí sa zúčastnili konfliktov dávnejších i nedávnejších. II. svetovej vojny, okupácie Maďarska, Československa, Čečenska, boja Francúzska v Alžírsku a juhoslávskej vojny. Rozprávajú ako bolo a pritom varia. Poprekladané je to dobovými zábermi, takže dokument ako z BBC.

Niektoré scény sú nahrané, ale mnohé, vrátanie rozprávania vyzerajú veľmi spontánne. Nechcem si ani predstavovať, koľko materiálu musel natočiť, vybrať a postrihať, kým dal dohromady skoro hodinu a pol pre film.

Varenie začína už u živých zvierat. Kým sa spracujú, musia sa chytiť a zabiť. Prasačiu zabíjačku sme zažili mnohí, ale podrezať kravu... zopár naturalistických záberov. Nemecký kuchár z ponorky pečie mäso na šelfe počas prílivu, takže začína prakticky na suchu a ku koncu mu panvica odpláva, rovnako ako mu odplávali mŕtvi kamaráti.

Pobavil ma iný kuchár z druhej svetovej vojny, ktorý si pochvaľoval nemecký komisbrot (alebo tak nejak sa to volalo). Spomenul som si na cholerika z Pelíškov a jeho utrpenie, ktoré symbolizoval komisárek... koľko ľudí, toľko chutí.

Ale ináč veľa vtipných scén vo filme nie je. Je vážny a väčšinou mi hlavou behali myšlienky typu "niektorí ľudia sú šialenci, keď sa nájde niekto schopný sfanatizovať veľkú skupinu, ostatní majú po chlebe" - prípadne po klobáskach.

Veľmi dobré, podľa mňa...