Až keď bude mama triezva

Uverili ste mi? Že nie je celkom pre ženy? Hahá, to bol chyták. Je to úplne klasický román pre ženy. Trochu romantiky, trocha rodinného šťastia, potom ženské nešťastie a šús na životnom ekvivalente Streifu. A predsa nakoniec všetko dobre dopadne.

Inými slovami, matka rodiny žijúca na Orave prepadne alkoholu, zatiaľ čo jej muž zarába na týždňovkách, syn je vysokoškolskom internáte a dcéra sa pokúša študovať na gymnáziu v meste. Má dôvod, prečo hľadá útechu v špirituse: spontánny potrat.

Cestu dole s ňou absolvuje dcéra, ktorá jediná si všimne náznaky a po krátkom čase aj pochopí: mama má problém s chľastom. Tu sa dostávam k prvému problému, ktorý s knihou mám. K takpovediac objektívnemu problému. Dcéra celé mesiace pozoruje spíjajúcu sa matku, pokúša sa ju od alkoholu odstaviť, domnieva sa, že to zvládne. Predlhý čas to zatajuje pred otcom aj bratom. Prečo? Zlé, neuveriteľné, najmä pokiaľ sú rodinné vzťahy vykreslené ináč pozitívne.

Druhý problém je skôr môj osobný, dojmový. Bohužiaľ som si pred čítaním knihy prečítal na zadnej strane obálky informáciu o autorke. Nielenže gymnazistka, ale ešte jej aj mama pečie žemličky s bylinkovým maslom. A od tej chvíle som prosto nedokázal príbehu veriť. Ako môže mladé dievča z harmonickej rodiny písať o takej komplikovanej veci ako rozvíjajúci sa alkoholizmus?

S týmito dvomi nezanedbateľnými výhradami musím zároveň konštatovať, že ináč to celkom ujde. V maturitnom ročníku som rozhodne písal oveľa horšie (a to som bol v slohoch v triede jedným z lepších), aj dnes píšem horšie (prosím ctené publikum, aby so mnou búrlivo nesúhlasilo). Román som v živote dokopy nedal a je nepravdepodobné, že niekedy dám (aj keď o tom sním).

Ako ženský román môže byť. (Len si nečítajte zadnú stranu.)