Búrka bez búrky a burky

Obe tieto moje stretnutia s anglickým klasikom majú ešte niečo spoločné. Neodohrali sa vnútri, ale na javiskách pod holým nebom. Sen noci svätojánskej som si užil ešte ako pubescent na známom otočnom hľadisku v Českom Krumlove. No a Búrka je v programe tohtoročných Letných shakespearovských slávností 2008 na Bratislavskom hrade.

V nedeľu sa nehralo pre z dôvodu nepriaznivého počasia - lialo, možno bola dokonca búrka.

Včera sa búrka nekonala, takže sa mohla konať Búrka. Jeden z mojich spriatelených šachových skladateľov, Angličan Chris Feather (v tomto článku je jedna jeho úloha) ju veľmi obľubuje, vlastne na jeho nepriame odporučenie som si z programu Slávností vybral práve túto hru.

Obsah aj s mnohými súvisiacimi skutočnosťami si môžete prečítať v anglickej Wikipedii . Určite tam nenájdete, kto to tu hral a ako. Nuž, na prvú otázku viem odpoveď len čiastočne. Hlavnú postavu magicky zdatného milánskeho vojvodu Prospera hral Dušan Jamrich, jeho otroka s mnohými vynaliezavými nadávkami na perách a červenou tvárou Jan Tříska. Dobrý bol. Aj väčšina ostatných hercov bola z Čiech, moja milá ma dokonca presviedčala, že sú to hviezdy seriálu Rodinná pouta... no čo ja viem, keď som to nikdy nevidel?

Jamrich a Tříska sa páčili aj kamarátke, ktorú sme tam stretli. Ešte poznamenala, že Prosperova slečna dcéra bola ako malá opička. Presný postreh.

Skoro po celý čas predstavenia na javisku horeli dva ohníky. Púšťali do hľadiska príjemnú arómu horiaceho dreva a v relatívnom chlade letného večera pridávali trochu tepla. Napriek tomu sme sa v hľadisku mnohí chúlili v dekách, moju milú a mňa nevynímajúc. Pred cestou domov, po standing ovation, sa moja milá chcela do deky zabaliť ináč. Nechcela si ju dať ako burku. Pozrimeže emancipovanú ženu... :-) ... ale po ceste dole Zámockou ju jedna pani upozornila, že má z deky vlečku...

Pobavili sme sa, pekne bolo.