V tom divadle som nikdy nebol. Ale ...
Najskôr som počul S.O.S. Vlastne kukal. V televízii, verejnoprávnej. Boli tak takí oní, že chlapci, no prosto ostrí hoši, Farkašovci.
Potom som čítal knihu. Aj som o nej popísal ako nejaký podradný perohryz. Že dobré, išlo odo mňa k čitateľom, chápete?
Oni viedli reči rovnaké, tam v tej televízii, aj tam v tej knihe. Len v knihe hovadsky viac nadávali.
Pritrafilo sa mi cez leto vidieť záznam z divadelného predstavenia ako video. Že aké fajnové?
Už som vedel, že vietor fúka stále z rovnakého smeru. Rovnaké ksichty v S.O.S., aj v divadle. Teda niektoré z toho teátra.
A dnes večer kukám, že aká story beží v televízii. Že MAF, a nie veru vo verejnenesvojprávnom kanále.
MAF skoro ako SOS, dejom viac v divadle. Vzájomný prienik tváričiek nulový, i keď také slovo že "prienik" je pre mnohé postavičky úplne mimo pochopu. Stačí, keď sa len lúbia.
Ale že či ozaj? Lúbia sa ešte, keď vyťažujú ten istý štýl v rôznych kanáloch? A čo na to kanálni šéfovia?
(písané 6. septembra 2006)
Csaba sa už rozmnožuje delením?
Bolo raz jedno divadlo. To divadlo vyhrávalo hru, že do smiechu. Trochu drsnú. Trochu exotickú. Dosť strelenú, ale vraj hovadsky zo života, ako víno, vravím vám.