Dvanásti (v Moskve)

Dej filmu 12 je zasadený do Moskvy tohto desaťročia, súdený je čečenský chlapec, ktorého si adoptoval ruský dôstojník Vladimir. Toho niekto zabil nožom a zdá sa byť nad slnko jasnejšie, že to bol práve chlapec. Je to až také jasné, že svetlo tohto jasu zatieňuje detaily. Všetci 12 porotcovia (aj keď v Rusku tuším porotný systém nie je, no však umelecká licencia, že áno) sú pripravení hlasovať za vinu (ktorá musí byť odsúhlasená jednomyseľne, rovnako ako nevina), teda až na jednoho, ktorému sa len nepáči rýchle rozhodnutie. A už to ide. Jeden za druhým sa nechávajú presvedčiť argumentami alebo emóciami, že chlapec vinný nie je. Alebo naopak, niekto zase zmení rozhodnutie z "nevinný" na "vinný".

Koniec americkej verzie som si pamätal, ale drobné detaily a finálne argumenty ma dnes uviedli do pomykova. Pár minút pred koncom zrazu nie je jasné, ako ruská verzia vyvrcholí. To bolo dobré.

Dobré boli aj prestrihy na čečenské scény, aj rozprávania jednotlivých porotcov, ich príhody, ktoré ich motivujú v rozhodovaní. Aj keď ich zasadenie do deja mi prišlo trochu násilné. Neviem si predstaviť, že by v zásade neznámej spoločnosti niekto rozprával o svojich polúciách alebo o tom, ako bije vlastné dieťa. Milá mi tvrdila, že vo vypätej situácii sa môže stať všeličo, byť zavretý ako na konkláve fakt má niečo drsné do seba...

Neviem si teraz ako na potvoru spomenúť na tú druhú vec, ktorá vo filme vadila. Nevadí, ak mi to docvakne, doplním. Toho negatívneho bola nakoniec jednoznačne menšina. Naopak kladných vecí bolo za vagón. Okrem toho, čo vyrobili umelci, ešte aj prostý fakt, že do kina to máme päť minút z domu :-)