George Orwell: Zvieracia farma

Tak som si konečne prečítal Farmu. Áno, tú Farmu, nie Farmu, ktorú nám ponúkajú v televízii. Tá sa nedá čítať. A pokiaľ viem, tak bez ujmy na zdravom rozume ani pozerať. Neviem, nepozerám. To keď si farmár hľadal ženu, to som ... ale nie o tom som chcel. (Ako pravý interleguán som už vyjadril svoje pohŕdanie jedným druhom zábavy a teraz sa pochválim interleguánskou zábavou. Že už som rozhľadený.) Mám prečítanú Farmu.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (17)

Isteže som už o nej veľa počul. Orwellov rok 1984 som už čítal niekoľkokrát. Vedel som, že ide o akúsi alegóriu. A vedel som, že na Orwellovej farme tomu šéfujú prasce. Čo som nevedel (lebo referáty na nete nemám už dôvod hľadať a čítať a za mojich mladých čias nebol Orwell práve na zozname povinného čítania, ak viete, čo tým myslím), ako presne tá alegória na Rusko funguje.

Funguje brutálne. Človek nemusí byť hlboký mysliteľ, aby v zvieratkách nepoznal typy či dokonca konkrétne postavy z počiatkov budovania Sovietskeho zväzu. Súdruh Napoleon, och? Všadeprítomní záškodníci síl zvonku? Aj reálie fungujú - stavba veterného mlyna bez strojného vybavenia síce ide trochu ďalej do ruskej histórie až k pánovi Potemkinovi, ale súdruhovia sa to tiež poctivo naučili. A že sú niektorí rovnejší...

Nejdem akokoľvek ďalej prepierať dej alebo alegorické obrázy. To by bolo nosením dreva do lesa, internet je podobných informácií už plný dosť. Radšej dám svoj najsilnejší osobný pocit: podľa mňa je dej vyslovene absurdný. Tak, ako bola absurdná aj istá realita.