Jozef Karika: V tieni mafie

Samozrejme som už dlho vedel, že V tieni mafie je všeobecne čitateľná knižka. Ale akosi to tak vychádza, že väčšinou nečítam knihy hneď, ako sú čerstvými novinkami. Takže nečudo, že som Tieň nečítal pred rokom, keď vyšiel. Vlastne sa dá povedať, že som sa poponáhľal a čítal som ho "len" s ročným oneskorením.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (6)

A ľutujem to? Neľutujem. Ani to oneskorenie (na tom mi prakticky nezáleží), ani to, že som si román prečítal (lebo je dosť dobrý).

Ešte raz pre istotu: je to dosť dobrý román. Pozrime sa na to, čo sa mi páčilo a čo nie...

Už som sa tuším niekedy v blogu priznal k tomu, že mám rád, keď autori beletrie dokážu opísať zlo alebo hnusobu bez použitia pejoratívnych, či dokonca vulgárnych slov. Povedzme taký Tolkien, to bolo čisté zlo a megahnus. Alebo Gilbert Osmond... sofistikované banálne zlo.

Karika vulgárne slová používa vo veľkom. Ale skutočne vo veľkom. Lebo tak to asi chodí v podsvetí, medzi mafiánskymi pešiakmi, aj medzi silnými bossmi, či v pornopriemysle. A v tomto kontexte sa mi to zdalo tak akurát.

Keď sme u toho pornopriemyslu... konkrétny príbeh v tejto oblasti pôsobil klišéovito. Pravda, bol popisný, bohatý, ale ako keby okopírovaný z výstražných príručiek. "Deti, neberte si sladkosti od cudzích ľudí!"

Paralelné a prepletajúce sa príbehy sú normálnym románovým postupom. Občas mi vadí, že dejových línií je priveľa, ale tu ich bolo málo, vlastne najviac tri, priradené hlavným postavám. Dobre.

A nakoniec sa mi veľmi páči, že pravda víťazí. (Vždy som miloval happy endy.) Že aká pravda? A to si myslíte, že vám prezradím pointu celej srandy?