... zákona, samozrejme. Tie veci sú tri, aspoň podľa obsahu a volajú sa Kvetka, Zdenka a Terézia. Vlastne to nie sú veci, ale tri ženy, ktoré sa dostali za hranicu rôznymi spôsobmi. Podľa nich sa nazývajú tri príbehy, ktoré sa rozvetvujú a predstavujú kopu ďalších postáv. Myslím, že mnohých čitateľom môže vadiť práve ten zdanlivý nesúvis mnohých línií príbehov, pohľadov do minulosti, nakoniec celý dej sa odohráva v hlbokom socíku, v osemdesiatych rokoch.
Z príbehu do príbehu prechádza pár postáv, najmä najväčšia kmínka Kvetka a vyšetrovateľ prokuratúry Juraj spolu so svojou rodinou. Najviac sa mi páčili práve drobné pohľady do života obyčajného človeka, ktorý má svoju prácu, dáva jej veľa času a energie, miluje svoju ženu a predsa jej to občas nedáva úplne najavo ...
... no prosto v tom maníkovi som sa trochu našiel. Ale aby som nebol až taký osobný, vyberám úplne krátky úryvok, v ktorom sa pán vyšetrovateľ snaží za asistencie svojho psa primontovať utrhnuté dvierka schránky v paneláku. To som zatiaľ nikdy nerobil.
Juraj odhodlane držal v rukách dvierka a skrutkovač, a Lump kráčal za ním. No čo, aspoň bude veselo. Lump presne poznal technické schopnosti svojho pána. (Patrilo medzi ne naštartovanie auta, ale iba za suchého a teplého počasia a ak to auto nestálo do kopca.) Predsa on chodil už pol roka s vodidlom, ktoré sa kedysi pružne namotávalo tam a späť.
Show spojenú s osadením dvierok si predsa nenechá ujsť. Zdvihol sa na všetky štyri a s predstavou zaujímavej hry s nejasným rozuzlením nasledoval Juraja. Na prízemí zaľahol na zem a jedným okom sledoval pokusy svojho pána s dvierkami a druhými okoloidúcich. Lump mal tentoraz smolu, jednak bol večer a väčšia časť obyvateľov paneláku bola prilepená pri televízoroch a jednak sa Jurajovi podarilo tie dvierka namontovať v slušnom čase.
Štýl taký suchý, ale i takým sa dá vyjadriť veľa zaujímavých fragmentov.
Knihu som si prečítal s chuťou.
(písané 11.5.2005)
