Zomrel človek. Nie hocijako. Na pochode smrti z koncentračného tábora, pár dní pred koncom vojny. Ten človek bol Žid, odvezený zo Slovenska v smutne preslávených transportoch, ktoré podľa niektorých vraj nikdy neboli. Majetok jeho rodiny si rozdelili slušní susedia. Nebol sám, boli ich zástupy a neboli to len Židia. Ako je možné, že také niečo sa mohlo stať?
Možno to znie pateticky, ale aj film tak pôsobí. Napriek tomu, že je založený na výpovediach konkrétnych ľudí. Možno práve preto. Možno práve preto, že hlavnou postavou je syn toho mŕtveho, ktorý sa narodil v Terezíne mesiac pred smrťou otca a ktorý sa až bezmála 50 rokov po vojne po pohrebe matky dozvie od otcovho druha na pochode smrti, ako jeho otec zomrel.
Rozhodne sa spolu s priateľmi prejsť cestu, ktorú v roku 1945 prešiel jeho otec zo Sachsenhausenu smerom na sever. Zdanlivo je ten priateľ len jeden, ale ešte je tam režisér, kameraman, fotograf a ktovie koľkí ďalší. Zájde do rodičovského domu v Partizánskej Ľupči. Sedí s ďalšími v obývačke a debatujú - ako je vôbec možné, že také niečo môže spraviť človek človeku? Je to pre majetok? Je to z náboženských dôvodov? Alebo...?
Ako poznamenal jeden z divákov počas besedy, film sa z podobných filmov o holokauste vymyká tým, že neobsahuje žiadne zábery nacistických zverstiev, je to všetko v rozprávaní, obrazová zložka sa zameriava na súčasnosť. Napriek tomu je možné si silne uvedomiť neľudskosť toho, čo sa pred druhou svetovou vojnou a počas nej dialo.
Svoje výhrady by som zhrnul do jediného bodu. Debata x ľudí v obývačke nikam nevedie, neprináša žiadnu novú myšlienku, vrcholom všetkého je preslov, ktorý začína "je to nepochopiteľné" a končí tým, že je to "nepochopiteľné". Medzitým nič. Pritom dôvodov, pre ktoré sa ľudia nechovajú ako ľudia, je dnes známych mnoho. Okrem ponúkajúcich sa vysvetlení (chudoba, závisť, pomsta, nenávisť, túžba po majetku, xenofóbia...) sú známe "nepopulárne" výsledky psychologických experimentov, ako Milgramov alebo stanfordský väzenský experiment. Keď sa stretnú viaceré faktory, spustí sa hrozná vec. Nie je to nepochopiteľné.
Pre dnešok je podstatný odkaz, ktorý vyjadrili tvorcovia po filme aj úplne otvorene. Zatiaľ čo niektoré aspekty nie je možné ovplyvniť, aby sme predišli opakovaniu histórie, musíme sa snažiť ovplyvniť tie faktory, ktoré môžeme. Rastúca neznášanlivosť a xenofóbia hrozí. Je potrebné znova a znova ju odhaľovať ako zlo, ktoré plodí ešte väčšie zlo. Lebo ináč sú ohrozené naše deti.
V tomto kontexte je úplne nepodstatné, kto sú tvorcovia. Je nepodstatné, že hlavnou postavou filmu je Fedor Gál . Podstatné je, že "to hajzlovstvo" tu opäť vystrkuje rožky. A príliš veľa ľudí mu tlieska, príliš veľa. Dnes to máme dokonca vo vláde. A toto naozaj chceme, Slováci?
(Režisér Martin Hanzlíček a hlavný hrdina Fedor Gál zamyslení počas debaty po filme.)
Tuším, že film u tých fakt roduverných nebude práve populárny.
