Môj pohľad na Cenu Fantázie a niektoré voľne súvisiace myšlienky

Ako som sa tiež dozvedel, na Facebooku sa taktiež k výsledkom rozvinula debata, diskusia, polemika, flamewar **, nazvite to ako chcete, je to vraj o dosť drsnejšie než moje namietanie. Ale ja som to nevidel, keďže nie som facebookový.

Ale späť k mojim pohľadom. Najskôr k súčasnému modelu súťaže. Ktokoľvek môže poslať poviedku uvedených žánrov. Odborná porota, každý rok iná a podľa mňa s dostatočne pestrým zložením, vyberie päť finálových poviedok. Tie sú následne zverejnené na kultúrnych stránkach SME a ktokoľvek má právo hlasovať o najlepšej poviedke z vybranej pätice. Najviac hlasov berie všetko.

Čítal som poviedky a hlasoval aj minulý rok (2010), aj tento rok (2011). Zatiaľ čo z víťaza som minulý rok nebol nadšený , dokážem pochopiť, že vyhral. Tento rok už vyslovene nechápem. Ako je to možné?

Ako prvé by človek mal hľadať vysvetlenie u seba. Som prosto iný čitateľ? Iný ako ostatní? To je možné, ale keďže som si prečítal rôzne iné hodnotiace články ( Riddickov, vrátane komentárov, kde sa vyjadrujú ďalší fanúšikovia, jurinko tiež s komentármi a ešte niečo ďalšie, čo teraz narýchlo neviem nájsť), vidím, že napriek názorovým rozdielom to na víťazstvo pre víťaza nevyzeralo ani u iných zainteresovaných.

Preto sa ponúka vysvetlenie číslo dva – chyba je v systéme. A konkrétne v systéme hlasovania. Totiž v tom, že práve hlasovať má ktokoľvek. Bez ohľadu na to, či rozumie SF&F alebo hororu, dokonca bez ohľadu na to, či poviedky skutočne čítal. Stačí prísť na hlasovaciu stránku, vybrať si poviedku, za ktorú chcem hlasovať a je vybavené.

Tým je možné (ale zas a znova konštatujem, že nikoho neobviňujem zo zlého úmyslu alebo naháňania hlasov kombajnovým spôsobom, aj keď to sa v podobných prípadoch ponúka), že za poviedky hlasujú aj ľudia, ktorých k tomu nevedie presvedčenie o tom, že ich vybraná poviedka je najlepšia. Len prosto z nejakého dôvodu ju chcú podporiť – poznajú autora, niekto ich o to poprosil, atd., atd.

Výsledkom je však všetko možné, len nie súťaž o najlepšiu poviedku. Určite nie najlepšiu z pohľadu ľudí, ktorí sa v SF&F&H orientujú. Vzorka hlasujúcich sa totiž skladá nielen z nich, ale aj z ľudí, ktorí sa len obtreli o tieto konkrétne poviedky. A najhoršie je, že v nej s veľkou pravdepodobnosťou bude aj nemálo takých, čo fakt nemajú poňatia, len hlasujú. Výber vzorky hlasujúcich teda môže byť strašne vychýlený.

Ivan Pullman sa ma v tejto súvislosti spýtal: "Prečo si niekto myslí, že celú tú súťaž robíme len pre tých pár čitateľov fantastiky? Vieš, že na Slovensku aj tak veľkú časť diel z fantastiky prečítajú čitatelia, ktorí čítajú úplne odlišnú literatúru? Je to dané aj tým, že reálne "tí" pravoverní čitatelia fantastiky sa rátajú v stovkách kusov. Ak by si bol autor, stačilo by ti, ak by si ťa prečítalo 200 ľudí, alebo by si chcel tisíce? A nerobme z fantastiky niečo extra. Je to, kurňa, literatúra? Je to beletria? Poviem ti, že ani jeden z tvojej trojice víťazov nie je nadšený z tvojho vyhlásenia, že veď majú hlasovať len tí traja, čo majú všetko v tomto subžánri prečítané."

Nie, nemyslím si, že súťaž je len pre čitateľov fantastiky. Keby som si to myslel, nepropagoval by som ju na svojom blogu v literárnej rubrike a nevyzýval by som pár svojich čitateľov, aby sa tiež zapojili. Lebo viem, že "pravoverní" fantasti by sa Cene venovali aj bezo mňa.

Podľa mňa fantastika je literatúra a dobrá fantastika je dobrá beletria. A neprajem si rozhodne, aby si finálové poviedky prečítalo len niekoľko málo ľudí. Taký zlý k autorom rozhodne nie som. No nebola by súťaž potenciálne korektnejšia (stále za predpokladu, že skutočne hľadáme najlepšiu poviedku), pokiaľ by ju skutočne vyhodnotila len porota odborníkov? Alebo keby sa urobila prirodzená selekcia skutočných záujemcov o poviedky (vynechávam už orientáciu v žánri) tým, že sa hlasovanie predsa len trochu sťaží? Prekážku troch klikov a nejakého mála klepkania do klávesnice preskočí temer ktokoľvek, ale poslať hlasovací lístok poštou alebo iný zložitejší spôsob už neurobí každý. Toto by samozrejme bolo treba premyslieť, aby bola rovnováha medzi zložitosťou prekážky a relatívne slabou vôľou hlasovať mnohých fandov, ale nevidím to potenciálne ako neprekonateľný problém.

Ak sa ovšem nemýlim v smerovaní súťaže. Totiž Michal Jedinák (zainteresovaný autor) sa v diskusii vyjadril takto: "No keď nemajú Patrick Rothfuss či Neil Gaiman problém napísať na blog, že ich kniha bojuje o nejakú cenu a priaznivci ich môžu podporiť, nevidím dôvod, prečo by sa toho mali báť účastníci Ceny Fantázie."

S týmto argumentom sa nedá bojovať. Pokiaľ sú všetci okrem mňa ok s tým, že Cena Fantázie nie je súťaž poviedok, ale test popularity autorov, môžem len konštatovať, že som sa mýlil a skončiť. Že som sa mýlil v tom, o čo ide v súťaži poviedok, aké je jej zameranie.

Chápem argument Ivana Pullmana o tom, že Cena Fantázie má aj (či dokonca najmä?) popularizačnú úlohu. Publikovanie poviedok na webe SME je samozrejme úžasnou propagáciou žánru. Sú ňou však aj víťazné poviedky? Na jednu stranu mi moje vnútro velí povedať, že nie sú, lebo keď nie sú dobré, tak z nich následne náhodný okoločítajúci nadšený nebude. A keď si povie, že "toto vyhralo, ostatok bude ešte väčší odpad, uff", tak sa perspektívny propagačný cieľ míňa účinkom.

Ale na druhú stranu rozumiem možnej realitu mimo môjho uvažovania: ona tá víťazná poviedka možnou naozaj je pre priemerného náhodného okoločítajúceho najlepšou možno prezentáciou žánru z ponúkaných možností. Síce by som takto nikdy neuvažoval... ale som ochotný to akceptovať. Síce sa chytám za hlavu, ale ... no čo už.

Poďme ďalej. Kedykoľvek dôjde na rozhodovanie o tom, čo je lepšie a čo je najlepšie v akomkoľvek umení, mám poruke za vagón skúseností z jedného odboru. Nie z literatúry, ale z kompozičného šachu. Už 11 rokov som medzinárodným rozhodcom a rozhodoval som desiatky súťaží, vrátane najvyšších svetových a to aj individuálne, aj ako člen jury. Viem veľmi dobre, že v umení je pri dostatočne veľkom počte súťažiacich nemožné, aby sa akokoľvek fundovaní rozhodcovia zhodli na rovnakom poradí. Často majú rozdielne názory na základné otázky, v závislosti na svojich koreňoch, oblastiach pôsobenia, šírky a hĺbky orientácie v subžánroch. A čím viac je rozhodcov, tým bližšie je výsledok spoločného rozhodnutia jedným z dvoch najbežnejších:
- buď vyhrá fantastické dielo, chef d'ouvre (šedevr, ako vravia priatelia Rusi), ktoré majú na špičke poradia prakticky všetci rozhodujúci s malým počtom výnimiek,
- alebo vyhrá dielo, ktoré je najmenej kontroverzné, ku ktorému má najmenej rozhodcov zásadné výhrady.
Ktorý z týchto dvoch typov víťazov je na čele poradia Ceny Fantázie 2011?

Kto môže kritizovať súťaž alebo jej výsledky? Len ten, kto sa zapojil? Kto sa nezapojil, nech radšej čuší?

Tak podotýkam, že ja som sa zapojil. Nie ako autor (k tomu nižšie), ani ako rozhodca prvého kola (samozrejme), ale ako človek, ktorý prečítal všetky poviedky, zodpovedne, dokonca o tom spísal stručný článok a trošinku popularizoval. Nie som aktívny vo fandome... tak by som mal držať krok a byť rád, že som rád? Ale prečo by som sa nemohol ozvať ako náhodný fanúšik, keď je podľa mňa niečo zle? Vyššie sme si objasnili, že chyba naveľa predsa len môže byť vo mne, že možno nechápem pointu súťaže, v takom prípade sa moja kritika samozrejme bude míňať účinkom. Ale ak ju náhodou chápem správne, tak aj môj názor môže prispieť k zmene.

A prečo som sa nezapojil ako autor?*** No jednoducho preto, že cítim, že nepíšem dosť dobre. Pár sci-fi poviedok som vypotil, dokonca som sa odvážil asi dve počas rokov poslať do súťaží s nevalným výsledkom. Ale v šuflíku ani na harddisku nič lepšie nemám a je málo pravdepodobné, že sa mi tam niečo vôbec niekedy objaví. Mám za sebou bezmála 1000 blogových zápiskov (a mnoho iných textov, tiež nie beletristických) a som hádam dosť vypísaný, ale nie na beletriu (a za ňu sci-fi považujem). Mám veľa prečítaného a mám tú trochu sebakritiky, ktorá ma na radu Juraja Malíčka (posledný odstavec) presvedčila, aby som SF&F nepísal. Dosiaľ a možno naveky.

Asi toľko zatiaľ. Určite som zabudol na niektoré myšlienky, čo mi behali v hlave. Ale hádam si na ne spomeniem, keď na ne príde reč v diskusii tu alebo niekde inde. Snáď.

Chcem skončiť optimisticky. Lebo ako som povedal na začiatku, Cena Fantázie je dobrá vec a jej organizátorom patrí vďaka. A bodka.



* - Za súkromných čitateľov označujem tých, ktorí čítajú aj moje články mnou nezverejnené na hlavnej stránke SME, teda tých, ktorí chodia špeciálne ku mne, nie náhodný dav čitateľov blogu SME ako celku.

** - Prípadne na tejto adrese , dostal som dve, ani jednu som zatiaľ nečítal.

*** - Ad Ivan Aľakša: "A ak autor nie je schopný (prípadne nechce) zdvihnúť si riť a povedať do sveta, že "toto som napísal, prečítajte si a dajte mi hlas, ak sa vám to páči a šírte to aj ďalším", je to jeho problém. Taký Červenák po každej vydanej knihe robí haló - a prečo vlastne? veď ak je dobrá, tak si ju čitateľ nájde. Či nie? Na každú z tých poviedok kliklo 5-6 tisíc ľudí. Cena Fantázie robí takto každému autorovi obrovskú službu. Ak má gule, tak to dokáže využiť. Ak nie, nech si píše do šuplíka."