Pinkanie Tomáša Janovica

Pri poslednej návšteve knižnice som si zapožičal okrem iného i dve knihy mimo mojich bežných okruhov. Keďže som mal so sebou malého (3,5 roka), padla nám do ruky jedna detská kniha. Z náhleho popudu som si do košíka priložil knihu aforizmov a smutných anekdot od pána, ktorý bol vo fyzickej potýčke s Pamírom. Hľa, nie každý si to vie rozdať s celým pohorím. Hoci aj to je vlastne smutné.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Tým nechcem povedať, že by bolo smutné Pinkanie. Vôbec nie. Počas striedmeho dávkovania hlášok z knihy som sa neraz uškŕňal, neraz som sa usmieval popod fúz, dokonca som sa aj nahlas rozosmial. Posúďte sami dva kúsky:

Popritom

Keby kradli popritom
že niečo vytvoria
ale oni kradnú popritom
že kradnú

Popritom nehovorí o nikom konkrétnom, svojím spôsobom je to teda nadčasové. Okrem vzácnych chvíľ, keď skutočne niečo tvoria.

Sára sa rozpráva s Jajkelem

"Jajkele, čo mi dáš na zlatú svadbu?"
"Pobozkám ťa a budem sa tváriť,
že som pedofil."

Židovských anekdot je v knihe viacero. Niektoré sú medziľudské, ďalšie o šetrnosti, drsné o pogromoch. Viete, čo to je, keď židovskí manželia prežijú pogrom? To sú tie drobné židovské radosti ...

Nesúhlasím s tým, že až svinstvá tretej generácie majú štýl . Podľa mňa nie je vylúčené, že aj primárne svinstvá môžu byť svojho druhu štýlové, spomeňme na likvidáciu mŕtvol prascami v Podfu(c)ku.

Možno polemizovať aj s tým, že kniha ako liek nemá vedľajšie účinky . Má. A môže ich mať veľa.

Ale o to práve ide. Keď už je tak zle, že z normálnych prostriedkov vyrovnania sa s realitou ostáva len humor, treba si ho vychutnať, a to napriek vedľajším účinkom. Ako odpoveď na okrídlený pozdrav "Dovidenia v lepších časoch." zaznelo pri káve s Paľom Vilikovským: "Ja by som mohol aj skôr."

Ďalšie zádery som nechal za oponou. Hádam sa vám ju oplatí odhrnúť.