Pokánie po druhý raz

Pokiaľ by som ho mal zhrnúť do troch slov, použil by som slová drsný, dobrý a drsný. Čiže ešte raz drsný.

Film odporúčal napríklad SMEblogový filmový odporúčač Ľubo Tuchscher . Vraj mu dlho sťahovalo hrdlo. Malo prečo. Veľmi naturalistické scény a do detailov vykreslené ľudské osudy chytili asi mnohých.

Oproti mnohým z nich som bol v trochu zvláštnej pozícii. Film bol totiž natočený podľa knižnej predlohy a tú som pred necelými dvomi rokmi čítal . Nepamätal som si už všetky detaily deja, len tak zhruba hlavné línie. K tomu ešte celkový dojem, ktorý som z knihy mal: bola vynikajúca, najmä popismi myšlienok postáv a popismi ich vnímania. Preto sa mi samozrejme vnucovala otázka: ako toto zobrazia vo filme?

Odpoveď je uspokojivá: film je iný ako kniha. Dejovo verný, ale na dej sa pozrel inou optikou, optikou kamery, ktorá umožňuje vymaľovať najvhodnejšími farbami každý záber. Mnohé z úvah boli potlačené (napríklad scéna so žihľavou, ktorú som spomínal v dojmoch z knihy , trvala pár sekúnd a vôbec nebola zdôraznená), naopak film prekonal fantáziu v zobrazení mnohého nepredstaviteľného pre človeka žijúceho v mieri na prelome tisícročí.

Mojej milej i mne sa film páčil. Ak vás doterajšie odporúčania nepresvedčili (okrem iných napríklad Ľubicine ), možno toto moje bude tou povestnou poslednou kvapkou :-)