Chudák, podarilo sa mu vybudovať si povesť nenapraviteľného sukničkára, napriek tomu, že nikdy sa k ničomu vážnemu nedostal. Pár bozkov, nejaké dotyky, ohmatkávanie... v škole mu to moc nejde, z niektorých predmetov pravidelne absolvuje reparáty, snáď len tá čeština a sloh mu idú dobre a potom hra v kapele. Zaujímalo by ma, koľko autobiografických prvkov autor do postavy vložil.
Príma sezóna začína dňom, keď sa na Dannyho konečne usmialo šťastie. Dve z plejády dievčat, ktorým najviac nadbieha, mu v ten istý deň konečne dajú nádej. Jedna ho pozve do bytu za neprítomnosti rodičov, druhá sľúbi ísť s ním von. V opojení a presvedčení, že je možné milovať dve naraz, pokúsi sa to uhrať najskôr s jednou, a vzápätí s druhou.
Nevyjde to. Nemá prax skutočných donchuanov. Ako sa odvíja dej ďalších mesiacov, objavujú sa stále nové a nové príležitosti chytať dievčatá za ruky, hladiť ich, zachraňovať, slúžiť im, robiť im cucfleky a Danny s úpornosťou sebe vlastnou i v tých najvyloženejších príležitostiach zlyháva a neskóruje.
Niektoré pasáže sú trošku horúce. Opisy žien z mysli tínejdžera sú uveriteľné, žiadne porno. Ale keď som knižku chvíľku čítal v prostriedku hromadnej dopravy, preletelo mi hlavou, že ej, nech mi len nikto nehľadí cez plece, aké prasačinky to tu čítam.
Všetko toto sa odohráva v previazanosti s vojnovým prostredím. V Kostelci vojna nie je, len reichskommandant a nemecké príkazy a zákazy. Árijci sa nesmú ženiť s Židovkami. Danny síce na ženbu nemyslí, ale vďaka jednému takému príde o Príležitosť s veľkým P. Smola, smola.
Prečítal som to jedným dychom.
P.S. Len mi stále mi vŕta v hlave, koľko detailov z vlastného života Škvorecký použil. Dannyho najhorším predmetom je asi matematika... a v knihe sa ako exponenciálna rovnica označuje niečo, čo je v skutočnosti rovnica s odmocninami... a úpravy, ktoré v nej vraj matematicky fundovaná postava robí, by jej nevyniesli pochvalu učiteľa... Ale to len tak na okraj.
(písané 14.5.2005)
