V ňom bolo 22 poviedok, ktorých priemerné bodové hodnotenie bolo 4,77.
Do kategórie podľa mňa dobrých poviedok (8+) sa zaradila z nich iba jedna, ktorej som pridelil 9 bodov. Ide o fantasy poviedku, ktorá má takpovediac detektívny charakter. Vyšetrovateľ vo svete stredovekého charakteru rieši prípad pokusu o vraždu. Nie je to žiadne Meno ruže, postavy sú civilné, od pánov až ku kmánom, ale najmä do hry vstupuje mágia. Tá sa neobmedzuje len na nejakých čarodejníkov, každý jeden človek vie nejako čarovať. A to sa potom ťažko vyšetruje. Napriek tomu je tento komplikovaný oriešok podľa mňa dosť dobre pisateľsky zvládnutý, nestrácal som sa v texte a zdanlivé rozpory v logike boli uspokojivo vysvetlené. Bod som dal dole za nefunkčné "ozdoby", ktoré sa nepáčili mojej milej, keď som jej o poviedke rozprával.
Na druhú stranu som jediný bod udelil poviedke, o ktorej som si napísal jedinú poznámku: "To nebola fantasy, to bola historická somarina." Ale bola aspoň formálne temer bezchybne napísaná.
Je čas bilancovať celé čítanie a bodovanie. Poďme na to najskôr cez suché fakty. Distribúcia bodov pre jednotlivé poviedky je u mňa nasledujúca:
Body | Počet poviedok |
4 | |
1 | 6 |
2 | 15 |
3 | 14 |
4 | 21 |
5 | 15 |
6 | 25 |
7 | 21 |
8 | 9 |
9 | 6 |
10 | 2 |
Už som spomínal, že taká priemerná OK poviedka u mňa získa približne sedem bodov. Teda tých skutočne dobrých z môjho pohľadu som našiel až 17. Toto číslo ma uspokojuje a dáva mi nádej, že tento rok by mohla zvíťaziť poviedka, ktorá je podľa mňa dobrá.
Pravda, už som si porovnával hodnotenia s Luciou Lackovičovou a rozchádzali sme sa nemálo, napriek tomu sa naše najlepšie poviedke ešte stále celkom slušne pretínali.
Pokiaľ ide o to slabšie, čo som musel tiež prečítať, poviedky pod siedmimi bodmi by sa všeobecne dali rozdeliť do troch kategórií.
Prvá z nich je: celkom dobré, ale s chybami, treba na tom popracovať.
Druhá z nich je: slabé, plné klišé a odstrániteľných chýb, autor by sa mal viac zoznámiť s tým, čo už bolo v žánri napísané (a toto píšem s plným vedomím, že sám mám ešte v znalosti žánrov veľké medzery).
Tretia z nich je: texty nehodné akejkoľvek literárnej súťaže, autorom ktorých chýba sebakritickosť.
Každému jednému autorovi by som odporučil dať text pred poslaním do súťaže prečítať nejakým priateľom alebo literárne vzdelaným známym. Iné oči vidia chyby oveľa lepšie než autor, ktorý jednoducho musí byť zaťažený časom, ktorý nad textom strávil.
Celkovo to bolo lepšie než som čakal. Takže zatiaľ ďakujem autorom za ich snahu a ... kocky sú hodené.
Pokiaľ sa nič vážne nestane, uvidíme sa 12. septembra 2013 o 18. hodine v kníhkupectve Martinus na Obchodnej v Bratislave na vyhlásení finalistov.