Strýko z Bratislavy

Z pohľadu všehomíra je to len okamih, čo sme boli súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie, so všetkých dobrým a zlým, čo k tomu patrilo. Vďaka tomu, že sme patrili s Rakúskom do jedného štátu, mnohí obyvatelia odtiaľ mali cestu otvorenú k nám a naopak. Alebo niekam úplne inam via obe krajiny.

Títo ľudia zanechali pritom na Slovensku stopy, ktoré kniha približuje primárne rakúskemu čitateľovi. Aby sa dozvedel o svojom (severo-)východnom susedovi to, čo doteraz nevedel. Napríklad o kaštieli v Rusovciach, kde sídlil SĽUK a dávno predtým niekto z cisárskej rodiny, o rodisku Lucie Popp, o pôvode bryndzovej nátierky, ktorá je pevnou súčasťou rakúskeho jedálnička, o mieste, kde Švejk vypil príslovečnú železitú vodu, alebo o tom, odkiaľ pochádza súčasný linecký biskup .

Ja ako slovenský čitateľ som sa dozvedel tiež pekných pár doteraz mne neznámych skutočností o Slovensku. Navyše je celkom zábavné sledovať, ako rozdielne vníma slovenské reálie príslušník len toť vedľajšieho národa. Nečudujem sa, že v podstate ignoruje súčasnú politiku, a to aj v prípade relatívne aktuálnych tém. Historická politika, to je niečo iné, ostatne ona často rozhoduje o osudoch jednotlivcov, ktorí sú predmetom rozprávania. Pán Grieser nezabúda na starostov a iných dôležitých obyvateľov obcí, do ktorých pri zbieraní materiálu zavítal.

V knihe som objavil len málo podivností, o ktorých by som mohol pochybovať. Udrela mi do očí napríklad poznámka v tom zmysle, že herec Paul Newman je na Slovensku neznámy, lebo jeho filmy nešli počas socíku v kinách a aj tak to bolo už dávno. Nuž, možné to je, ale mne sa skôr zdá, že zo starších hollywoodskych hercov (z časov medzi rokmi 1948 a 1989) patrí medzi najznámejších. Mýlim sa?

Každopádne som sa poučil, aj pobavil a odporúčam ako miestopis o Slovensku z pohľadu cudzinca.