V tieni mafie II

Začnem hláškami z prebalu knihy:

Pokračovanie bestselleru odkrýva ďalšie šokujúce skutočnosti o praktikách mafie, politickej korupcii, ... Strhujúci príbeh nabitý akciou, napätím i netradičnou láskou. Krutý boj o moc tentoraz zasiahne až do najvyšších politických sfér! ... Po krvavej zrážke s nájomným psychopatickým vrahom padne až na samé dno ...

Prvý diel skončil v čase, keď sa Michalovi Harvanovi podarilo pevne chytiť do rúk moc v Ružomberku. Jeho pozícia sa zdala neotrasiteľná. Ale nič také netrvá večne a v tomto dieli dostane poriadne cez držku. Zmena na primátorskom poste znamená aj zmeny v smerovaní a fungovaní mesta, i keď konečná stanica mnohých finančných tokov ostáva rovnaká.

Čo sa tiež nezmenilo, to je jazyk knihy. Veľmi drsný, pokiaľ čitateľ nepozná štandardné výrazivo z Najkratšieho slovníka slovenského jazyka (ale čo si budeme navrávať, nikto taký neexistuje), tak sa mu dostane rýchlokurzu. Aj najhrubšie nadávky však blednú v porovnaní s uvedomením si, ako strašne vysoko nad akýmkoľvek zákonom alebo etikou sa pohybujú temer všetci hrdinovia. Pokiaľ im nejaká vedľajšia postava zdola skríži cestu, môže byť rada, keď to odskáče so zlomeninami.

Pokiaľ ide o exkurziu do podstaty nechutností, povedal by som, že je na približne rovnakej úrovni ako v minulom dieli. Predsa len scény z nakrúcania pornofilmov predtým boli dosť ostrým rizotom, takže príhody z bordelu ich ťažko môžu prekonať. Pritvrdilo sa trochu v oblasti týrania obetí, dokonca som opakovane uvažoval, prečo to autor píše až tak detailne, tak expresívne. No, vedel som, do čoho idem, keď som knihu bral do ruky.

Napriek tomu, presne na strane 203 som si siahol na hranicu svojej výdrže. Autorovi sa podarilo donútiť ma povedať si od srdca, že fúúúúúúj a na chvíľu od knihy vstať, aby som rozdýchal to, čo som si práve prečítal. A najsilnejšou na tom bola skutočnosť, že v tej chvíli nepoužil žiaden vulgarizmus, dokonca ani neopisuje žiadnu kečupovú scénu. I keď...

Dajme si ešte jednu dávku bombastickosti z prebalu, ktorá sľubuje ešte viac do budúcnosti:

Na jeseň 2011 vyjde v IKARE voľné pokračovanie ... Vyráža dych strhujúcim tempom, množstvom nečakaných zvratov a šokujúcim rozuzlením.

Ako povedala stará Keliška, je to hnus, velebnosti. Chudák autor, toto určite nepísal on. V tejto súvislosti mi nedá nepoukázať aj na to, ako možno podľa mňa skaziť dobrý nápad. Určite si spomeniete na názvy troch častí Danteho Božskej komédie. Zhodou okolností aj Čas dravcov má tri časti a majú veľmi fajnové názvy: Pandemónium, Hamartia, Nemezis. Priznám sa, že som poznal len dva z nich... ale i tak mi prišlo nepatričné, že všetky tri sú cez poznámku pod čiarou hneď na svojej strane vysvetlené. Prečo je čiateľovi všetko dávané tak po lopate?

Aj preto mi po prečítaní v hlave nevŕtajú otázky typu "Skutočne žijeme v takomto hnuse?", ale "Skutočne musí byť kniha až taká drsná a polopatistická, aby bola bestsellerom?". Zatiaľ čo na prvú neviem uspokojivo odpovedať (keďže som ten dole, mimo úrovne knihy), na druhú by som skúsil. Istá miera polopatizmu sa asi vyžaduje. Keď totiž známy povie známemu "Ále, boli tam nejaké umelecké sračky," je to slabšie odporučenie ako "Silné a človek všetkému rozumie, ten Karika sa neserie." Ale zase taký Viewegh... nepíše o mafii, takže aj štýl je pochopiteľný. Síce Puzo...

Som na rozpakoch, aké dať výsledné hodnotenie. Zvádza ma použiť slovo kontroverzný, ale to tiež nie je ono. Nehovorme o umení, hovorme o potenciále predajnosti a čitateľnosti. Tak... Plha, tak to bude dvojka.