Vďaka trpaslíkom viem, že nemám fantáziu

Brloh na Heydukovej má miniatúrne podzemie venované knihám. Schádza sa tam po schodoch ako do pivnice. Práve na tých schodoch som radšej zastal a s rukami na polici z druhej strany som dosť dlho sledoval, čo sa dialo. Samotné podzemie bolo totiž úplne plné zväčša teenagerov.

Po schodoch zišli štyri bytosti. Samotný Autor Markus Heitz, jeho český vydavateľ, nemecko-česká prekladateľka a prerastený slovenský trpaslík. Ten viedol väčšinu úvodných rečí, pokrstil knihu (položil na ňu dve sekery a ohodil ju drahokamami a mitrilom) a potom udržiaval náladu ďalšími rečami a pivom. Plechovky s trpaslíckym pivom sa rozdávali do davu, teda tým, u ktorých bolo pravdepodobné, že majú viac ako 18.

Trpaslíkovi bolo v dave teplo, zvlášť, keď na sebe mal vikingskú helmu, kožený nátelník, kožušinovú vestu, plechové rukavice a zapletenú žltú chemlonovú bradu vytiahnutú až pod nos. Keď si s helmou nakrivo bradu stiahol, ukázalo sa, že pod ňou má ešte druhú, čiernu. Drzo som sa opýtal, že načo mu je falošná, keď má pravú. Na trpaslíka bol pomerne kľuďas, nepretiahol ma bojovou sekerou, normálne mi odpovedal, že sa na nej nedajú zapletať vrkôčiky.

Povedal by som, že ľudí skutočne mraky, teda na brložské pomery. Určite k tomu prispela 25 % zľava na knihy Markusa Heitza počas autogramiády. Maník čakajúci v rade predo mnou si všetko užíval plným priehrštím. Fotil všetko, snáď aj nohy stolov. Nechal si podpísať 5 kníh, 4 záložky a plechovku piva, kecal s Markusom...

V mojej súkromnej hitparáde zážitkov z autogramiády však nemá na chlapíka, ktorý predvádzal svoje intelektuálne perie akejsi žene. O.i. vraj ľudia, ktorí čítajú knihy, nemajú fantáziu. Dôvod: tí, ktorí ju majú, knihy píšu. Som ochotný pripustiť, že fantáziu nemám. Ktovie, ako to ale bolo s ním, tiež žmolil v ruke nejaké knihy. Môj bezfantazijný mozog mi ponúka len vysvetlenie, že ich venuje mne podobne postihnutým. Predsa by ich nečítal...

Až Trpaslíkov prelúskam, popíšem. Akcia to bola milá.

(písané 6. júla 2006)