Vladimír Šlechta: Nejlepší den pro umírání

V podstate žiadna dôležitá postava sa nevyskytuje v oboch príbehoch. Áno, na mnoho postáv sú dôležité odkazy, na um mi prichodí najmä temný mág Alarich Touraine alebo majster čarodej Rônard (ktorý dokonca vstúpi do deja jednej poviedky), ale celkovo sú deje pomerne mimobežné.

To je dobre. Pri čítaní Krvavého pohraničia som totiž mal niekoľkokrát pocit, že je prezradených príliš veľa dejových línií zo Šlechtovho fantasy sveta. Napriek tomu - a to je výborné - príbehy v Najlepšom dni sú úplne iné, a to aj tie, ktoré sú len retrospekciou postáv.

Istý rozdiel medzi dvomi knihami je vo forme. Zatiaľ čo Krvavé pohraničie je hladkom plynúcim románom, rozprávaním o mladom ľudskom zabijakovi Floydovi Bartlettovi, Najlepší deň je súborom siedmych zväčša dosť akčných poviedok a troch (pseudo-)encyklopedických záznamov o svete, v ktorom sa poviedky odohrávajú. Poviedky a sčasti aj záznamy sú prepojené skupinkou postáv, ktoré medzi nimi prechádzajú v priebehu necelého roku. Všetky tieto postavy sú zabijaci, žoldnieri, a sú poloelfskou rodinkou. Hlavnou postavou je Thompson, hlava rodiny (keď nerátame jeho starého otca, elfa Skjúwinka), jeho družka a syn sú tiež poloelfovia.

Krv a sex. To sú dva hlavné do očí bijúce atribúty z pohľadu tematiky. Zatiaľ čo krv tečie pri bojoch prúdom (snáď každá postava je niekedy zranená a mnohé umierajú jedným škrtom pera - resp. jedným úderom autora do klávesnice), sex nie je nacapený hneď na začiatok ako teaser - čo sa často v brakovejšej literatúre stáva. Ale zato je poriadne zdôraznený, pokiaľ ide o fantasy, za dlhé obdobie je v Najlepšom dni najväčšia koncentrácia erotiky, resp. sexu.

Samozrejme sa mi trochu protivila bojová dokonalosť Thompsona a Skjúwinka, nech je proti nim nepriateľov koľkokoľvek, tnú do nich a vyhrávajú. Ale Thompson je zároveň trochu dosť parchant a po istom čase je takýto komplexný charakter prirodzene čitateľom hodnotený pozitívnejšie, než by si možno zaslúžil. V dôsledku toho je zrejmé, že ak má niekto prežiť, mal by to byť on. (Alebo nie? Nezabije ho predsa len autor?)

Ale celkovo Najlepší deň hodnotím veľmi kladne, rozhodne si s chuťou dám ďalší diel Likarijskej trilógie, keď naň narazím.