Cez deň sa natáča viacero pokračovaní. Neštartoval som v prvom, takže som mal možnosť sa trochu v televízii rozkukať. V pohode, ako v domácom kresle, sme v miestnosti pre práve nesúťažiacich súťažiacich na obrazovke sledovali, čo sa dialo v štúdiu. Pekne sme videli nielen to, čo nám zostrihané televízia ukazuje, ale i mnoho vecí okolo, prerieknutia, opakovania záberov, dokonca i nejasnosti pri niektorých odpovediach a ich riešenie.
Bolo nás ráno viac ako dvadsať včítane doprovodov. Spoločným sledovaním obrazovky, hádaním odpovedí, žartami a tak ďalej sa spočiatku chladná atmosfére zmenila na veľmi priateľskú. Videli sme fantastický súboj odpovedí dvoch pánov v druhom kole, z ktorého môže postúpiť len víťaz. Normálne nám bolo ľúto toho, čo prehral... na striebornú tehličku. Jeho súper si v posledných sekundách vybral otázku, z ktorej mal body zadarmo. Obaja podali skvelý výkon. Keď ten, čo prehral, odišiel zo štúdia a vstúpil k nám, neudržal som sa a zatlieskal som mu. Ostatní sa okamžite pridali. Bolo to super.
V inom pokračovaní sme zažili i veľké sklamanie. Víťazovi sa v zmenárni nepodarilo na peniaze premeniť ani bod, a keďže nemal nahranú ani žiadnu prémiu, bolo mu víťazstvo platné ako hadovi bicykel. Moderátor, pán Štefan Bučko, sa s ním lúčil... keď ho režisér zastavil, že by to chcelo viac optimizmu. Reakciu moderátora na túto stopku radšej nenapíšem, stačí, keď poviem, že s nej bolo poznať hlboké vcítenie sa do rozpoloženia chudáka víťaza. Ocenil som ju výkrikom "Yes, Bučko!", na čo zaznelo súhlasné mručanie.
V mojej vlastnej súťaži som sa sám odvážil zastaviť natáčanie. V inštrukciách nám dali i pokyny čo robiť, ak sme si istí, že správna odpoveď je iná, než hovorí počítač (a človek, ktorý ju doň vložil). Jeden z mojich protihráčov v prvom kole odpovedal na prémiu podľa mňa správne, ale odpoveď mu neuznali. Ešte som pár sekúnd počkal, premyslel, potom som zdvihol ruku a vysvetlil, prečo podľa mňa má on pravdu. Po asi minúte, keď to niekde v zákulisí overovali, možno telefonovali odborníkovi, mu odpoveď uznali! Cítil som sa toho výborne, samozrejme. Overovali i jednu moju odpoveď, o ktorej si neboli istí, či je OK alebo nie. Nebola. Nebolelo to veľmi, išlo len o 1000 bodov.
Samozrejme, toto všetko vo vysielaní neuvidíte. Na to musíte ísť na natáčanie...
Ako som dopadol, to vám úplne neprezradím. Môžete si ma pozrieť 27. mája. Keďže je to ďaleko dopredu, ešte vám to tesne predtým pripomeniem. Zatiaľ len toľko, že v druhom kole som si vytiahol obidve existujúce strieborné tehličky (bezpracné body). Moderátor mi okrem toho poďakoval, že som preukázal dobré vedomosti a športového ducha, alebo niečo také. Nuž, keď už nie telo, tak aspoň ten duch... :-)
(písané 7.4.2005)
Dnes som riskoval!
Dnes som mal dovolenku. Využil som ju na účasť vo vedomostnej súťaži "Riskuj!" televízie Joj. Keďže som na natáčaní strávil skoro celý deň, zážitkov by bolo aj na hodinu rozprávania. Zopár som bol schopný dokonca napísať. :-)