Súhlas a obľúbenosť

Konkrétne išlo o článok Igora Bartáka, v ktorom vysvetľuje prečo, načo a o čom píše a chce písať. Sám som svojho času napísal podobný článok, keď už som mal za sebou pár príspevkov a zjavili sa rozličné úvahy o smerovaní celého SME blogu. Pri tejto príležitosti by som rád pripomenul, že SME blog zďaleka nie je jediným blogovým sajtom v slovenskom jazyku, ako nám občas pripomínajú ako náš "otec" Martin Pilnik , tak aj mnohí diskutujúci, napr. rony . A vraj treba čítať aj iné...

Osobne však nevidím nič zlé na tom, že mnohí SME blogeri a čitatelia nečítajú iné blogy, alebo len výnimočne, alebo ich úplne ignorujú. Čas tu hrá významnú úlohu... nie je ho veľa. Ja ho nemám ani na čítanie všetkých príspevkov v SME blogu, dokonca si myslím, že málokto prečíta všetko. (Kto áno, prihláste sa.) Okrem času je tu i otázka kvalita. Keď viem, že niekto píše kraviny alebo kravsky, nebudem s jeho výplodmi strácať čas. A to ani vtedy, keď s ním všeobecne súhlasím. Veď nakoniec mi to neprinesie nič nového okrem potešenia sa, že je nás viac s rovnakým názorom...

Na druhú stranu sa medzi mojimi obľúbenými blogermi, ktorých články zväčša čítam, vyskytuje i zopár ľudí, s ktorých mnohými názormi nesúhlasím. Ale píšu dostatočne zaujímavo a dodávajú mäso môjmu mozgu, ktorý sa rozmýšľaním nasýti. Ako príklad môžem uviesť pána farára , ktorý ma síce zo začiatku vôbec nepritiahol, skôr naopak, ale postupne sa jeho pozícia u mňa veľmi vylepšila. Veď nemám patent na pravdu, v mnohom sa môžem mýliť, a je dobré poznať i názory a úvahy iných ľudí.

Myslím, že na SME blogu už dnes píše toľko ľudí, že ani ich prevažné obmedzenie sa na kontakty vnútri SME blogu neohrozuje názorovú pluralitu. Každý predsa nasáva informácie svojím vlastným spôsobom, transformuje ich alebo vytvára a tak nám ich predkladá. Každý ináč, sú nás stovky, jeden lepší, jeden slabší - no a čo? Nie je každý Egon Ervín alebo Ernest...

(písané 25. júna 2005)