Jedným z mojich obľúbených spôsobov využitia voľného času je brúsenie stále sa rozširujúcou internetovou encyklopédiou - Wikipediou . Pri týchto viac či menej náhodných potulkách pripomínajúcich detské cesty prstom po mape často naďabím na zaujímavé veci. Človek sa stále učí...
Takže Antatlantídy, ako som si ich dovolil nazvať. Ferdinandea je podmorská sopka nachádzajúca sa blízko Sicílie. Jej život je pestrý. Ako spieval Jan Werich, "jednou je dole, jednou nahoře." Naposledy sa dostala nad hladinu pri erupcii v roku 1831. Kvôli strategickej polohe sa o nový ostrov okamžite začali hádať Anglicko, vtedajšie Neapolské kráľovstvo, Francúzsko a o svoje práva sa hlásilo i Španielsko.
Ľudia mienili a príroda menila - svoj tvar. Kým spomínané kráľovstvá stihli vyriešiť územný spor (rádovo o kilometre štvorcové), ostrov sa začiatkom roku 1832 opäť ponoril. Zostáva potopený doteraz, nie však veľmi hlboko, do 10 m pod hladinou Stredozemného mora. Dokonca v roku 1986 pomýlil i svetových strážnikov - Američania sopku ako údajnú líbyjskú ponorku zbombardovali cestou na Tripolis.
Začiatkom nového tisícročia sa zvýšila seizmická aktivita v okolí sopky a tak sa zdalo, že by nová erupcia mohla opäť vytvoriť ostrov. Aby sa predišlo akýmkoľvek územným sporom, talianski potápači zapichli na vrchol podmorskej hory zástavu. Som zvedavý, kde by vlajku hľadali, keby sa pod ňou otvoril kráter...
Surtsey je oveľa známejším prípadom ostrova vynorivšieho sa spod morskej hladiny. Podarilo sa mu to v roku 1963 a keďže boli k dispozícii slušné zásoby magmy, ostrov rástol a rástol. Dosiahol plochu až 2,7 kilometra štvorcového.
Vtipnou epizódou bol veľmi krátky pobyt francúzskych novinárov na Surtsey v decembri 1963. Títo vyhlásili ostrov za francúzske územie, ale po 15 minútach sa vzhľadom k pokračujúcej divokej sopečnej činnosti radšej zo Surtsey vyparili. Islandská vláda sa však až tak dobre nebavila a prehlásila, že ostrov ležiaci v islandských teritoriálnych vodách je islandským územím.
Erupcie skončili a Surtsey sa okamžite pod náporom mora začal zmenšovať. Dnes má asi polovičnú rozlohu v porovnaní s maximálnou, ale prognóza jeho ďalšej existencie nie je až taká pochmúrna. Keďže najľahšie zvetrávajúce vyvreliny už boli vyhlodané, more postupuje stále pomalšie. Vraj to potrvá ešte storočia, kým zmizne pod hladinou. No, uvidíme. My asi nie, ale možno naše detné deti?
Surtsey je islandským územím, ale ľudia na ňom v podstate nežijú. Ostrov je prísne chránenou rezerváciou. Vedci na ňom ako v skutočne ojedinelom laboratóriu študujú osídľovanie úplne novej zeme rastlinstvom, vtáctvom a ďalšími živočíchmi. Niet sa čo čudovať, že ho strážia ako oko v hlave. Ktovie kedy sa opäť vynorí ďalšia Antatlantída...
(písané 22.2.2004)
