Diskriminácia koalícií v zrkadle slovenských dejín

Akoby počítal s tým, že ľudia stratili pamäť.

Zacitujme si z článku venovanému sporu Přidal - Matovič práve pána poslanca Přidala: "Ide o jasnú troj až štvorkoalíciu, ktorá obchádza volebný zákon. Koalícia OL+KDS+OKS by potrebovala pre vstup do NRSR sedem percent voličských hlasov. Začínate teda nepoctivo."

Nuž, zrejme nejde až o takú jasnú koalíciu, keď autor výroku nie je ani schopný určiť počet strán, ktoré jasnú koalíciu údajne tvoria.

Podstatnejšie však podľa mňa sú percentá, s ktorými pán poslanec operuje. Pozrime sa trošku do histórie, odkiaľ sa vlastne vzali. Presnejšie, pozrime sa na aktuálnu stránku slovenskej Wikipédie o strane, ktorá na Slovensku existovala len 4 roky ***:



Slovenská demokratická koalícia, skratka SDK, bola politická strana, ktorá pôsobila na Slovensku v rokoch 1998 až 2002.

História

Koalícia SDK

Slovenskú demokratickú koalíciu vytvorilo 3. júla 1997 päť opozičných politických strán, vtedy ešte ako volebnú koalíciu. Tvorili ju Demokratická únia (DÚ), Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Demokratická strana (DS), Sociálnodemokratická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených na Slovensku (SZS). Toto silné zoskupenie malo šancu vyhrať parlamentné voľby v roku 1998. Lídrami SDK boli spoločne všetci predsedovia jej členských strán a hovorcom sa stal Mikuláš Dzurinda z KDH. Vládna koalícia pod vedením HZDS reagovala na vznik SDK tým, že prijala v parlamente v roku 1997 reštriktívny zákon, ktorý fakticky znemožňoval koalíciám kandidovať vo voľbách.

Strana SDK

Ako reakcia na prijatie „protikoaličného“ zákona sa SDK formálne pretransformovala z koalície na politickú stranu s exkluzívnym členstvom - členmi sa stalo 150 kandidátov do volieb. Tí zároveň museli vystúpiť zo svojich materských politických strán. Materské politické strany tak formálne prišli o svoje politické špičky, hoci v tom čase sa hovorilo iba o dočasnom kroku. Tri z nich prišli takýmto spôsobom dokonca o svojich predsedov: z DÚ vystúpil jej predseda Eduard Kukan, z DS jej predseda Ján Langoš a zo SDSS jej predseda Jaroslav Volf. Predseda KDH Ján Čarnogurský a predsedníčka SZS Zdenka Tóthová vo svojich stranách zostali a preto ani nekandidovali vo voľbách. Na ustanovujúcom kongrese SDK 4. júla 1998 v Trnave sa stal jej predsedom Mikuláš Dzurinda.


Treba povedať, že Wikipédia je v svojom znení nepresná. Volebný zákon prijatý vládou s HZDS na čele neznemožnil kandidovať žiadnej volebnej koalícii. On najmä sprísnil hranicu pre to, aby volebná koalícia mohla prejsť do parlamentu. Tam, kde samotnej strane stačí päť percent****, tam volebná koalícia podľa počtu svojich členov potrebuje percent viac^.

Historickým faktom však je SDK bola priamou reakciou na prijatie tohto zákona v NR SR a išlo de facto o jeho legálne obídenie. Pritom KDH bola jednou zo strán, ktorá do SDK dodala svojich ľudí a dokonca aj jej de facto lídra Mikuláša Dzurindu, ktorý sa následne stal predsedom.

Je preto vrcholne pokrytecké, keď dnes, bezmála 15 rokov po zavedení tohto nedemokratického prvku do slovenského volebného systému, kritizuje člen KDH iné politické zoskupenie za to, že svojím spôsobom čelí prekážke, ktorú rovnako prekonávalo aj KDH^^.

A nie je sám, kto počíta s krátkou pamäťou ľudí. A nie je zo slovenskej politiky sám, kto mi zdvíha adrenalín a znechucuje ma. Presne kvôli takýmto (a horším) výrokom sa pokúšam úplne vypnúť príjmanie politických správ.

Že im všetkým huba neupadne...


Poznámky pod čiarou.

* Nech sa strany voľajú presne akokoľvek, matovičovci pre mňa asi navždy budú Obyčajní ľudia. A nie, nie som fanúšikom Obyčajných ľudí a určite ich nebudem voliť.

** Samozrejme na tejto asociácii malo podiel i meno poslanca za KDH. Ovšem v tejto súvislosti podotýkam, že napriek môjmu maďarsky znejúcemu menu som narodený v Českých Budějoviciach, niekoľko rokov som vyrastal v Čechách a tak mi podobné asociácie naskakujú prirodzene.

*** Výnimočne som si dal dlhší citát z inej stránky, aby som uviedol všetky podstatné okolnosti a fakty súvisiace s SDK.

**** Dalo by sa siahodlho diskutovať o tom, či je 5% hlasov vhodnou hranicou pre vstup strany do parlamentu, či by táto hranica nemala byť nižšia alebo vyššia. Podobne ako sa dá hovoriť o mnohých v princípe nedemokratických rysoch slovenského volebného zákona (jeden volebný obvod pre celé Slovensko, nutnosť kandidovať len na straníckej kandidátke, vysoká hranica pre zohľadnenie preferenčných hlasov, atd.), ale reálna šanca na to, aby si veľké kapry vypustili rybník nie je a nebola tu v podstate od vzniku samostatného Slovenska, takže o tom diskutovať nejdem.

^ Podľa slovenskej Wikipédie: Volebné kvórum na vstup strany do parlamentu je 5 % z celkového počtu platných voličských hlasov odovzdaných vo voľbách. U koalície zloženej z dvoch alebo troch politických strán je to 7 %, u koalície zloženej zo 4 a viac politických strán je to 10 %. V prípade, že ani jeden politický subjekt túto hranicu nesplnil, zníži sa hranica z 5 % na 4 %, zo 7 % na 6 % a z 10 % na 9 % tak, aby sa pri ďalšom zisťovaní volebných výsledkov a pri prideľovaní mandátov mohlo prihliadať aspoň na dva kandidujúce politické subjekty.

^^ Pravda, KDH by pravdepodobne v roku 1998 prešlo do NR SR aj bez SDK. Len by s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nebol od moci odstavený Mečiar, keďže výsledok jednotlivých strán tvoriacich SDK by pri kvóre 5% pre každú z nich nestačil.