Európsky parlament a Nový Bazilej: pením

Nový Bazilej je komplikovaný, veľmi. Členské krajiny Bazilejského výboru pre bankový dohľad pracovali dlhé roky na vývoji pravidiel, pričom bolo nutné uzavrieť i nejaké politické kompromisy. Snažili sa však celú vec čo najlepšie vyvážiť a na tento účel usporiadali niekoľko dopadových štúdií. Dotiahol sa rozsah aplikácie, sú známe čísla, podľa ktorých si každá banka môže spočítať, čo je pre ňu v režime Nového Bazileja bajvýhodnejšie. Sú známe podmienky pre rôzne prístupy bankových dohľadov k bankám. Banky sa už dlhú dobu pripravujú, zbierajú dáta potrebné pre hodnotenie kvality svojich klientov, pre posúdenie rizík svojho podnikania. Všetko je založené na dokumente publikovanom minulý rok, na definitívnom znení Nového Bazileja .

V podmienkach EÚ je kapitálová primeranosť bánk upravená smernicami 2000/12/EC a 93/6/EEC. Na zavedení režimu Nového Bazileja (od roku 2007) sa už nejakú dobu pracuje. Európska komisia (EK) publikovala minulý rok v júli na sumárnej stránke návrh noviel spomínaných smerníc. V oblasti regulatorneho merania rizík ponechala viac-menej nezmenené postupy stanovené v Novom Bazileji, keďže nechcela pokaziť dosiahnutú vyváženosť.

Následne o týchto návrhoch rokovala pracovná skupina Rady EÚ, na práci ktorej som sa zúčastňoval i ja. Na zasadnutiach jednotlivé členské štáty EÚ prezentovali svoje námietky k textu EK a postupne sa došlo ku kompromisu schválenému na najvyššej politickej úrovni ministrov financií členských štátov - na ECOFINe v decembri 2004. EK na stretnutiach pracovnej skupiny odmietala návrhy na zmeny postupu výpočtu rizík, stále si bola vedomá potreby zachovať kalibráciu Nového Bazileja.

Teraz prišiel na rad Európsky parlament (EP). Ten tiež musí schváliť znenie smerníc a má právo na zásahy do textu. Nepoznám presne šírku jeho skutočných právomocí pri tzv. kodecíznej procedúre, keď aj ECOFIN, aj EP musia schváliť text smernice, ale každopádne EP má k smernici pripomienky.

Nuž, tie si práve prechádzam a vytočil som sa. Nie kvôli tomu, že si EP dovolil mať pripomienky, presnejšie, že jeho Hospodársky a menový výbor v spoločnej správe má pripomienky a návrhy na zmeny. Má na ne plné právo. Ale spôsob, ktorým sú niektoré zdôvodnené, je zarážajúci a spochybňujúci prácu stoviek, možno tisícov expertov nielen v krajinách EÚ. Toto môžem dokumentovať konkrétnym príkladom.

Banky používajúce pokročilé metódy merania kreditného rizika (riziko, že klient nevráti banky požičané peniaze) musia identifikovať, trochu laicky povedané, "zlé" pohľadávky, odborne v tomto kontexte default. Identifikácia "zlých" pohľadávok sa vykonáva na základe rôznych znakov, z ktorých jedným a veľmi významným počtom pohľadávok, ktorých sa bude týkať, je počet dní omeškania klienta so splácaním. Celé roky je táto hodnota nastavená na 90 dní, vo všetkých pracovných materiáloch i v oficiálnom Novom Bazileji.

Napriek tomu Hospodársky a menový výbor EP bez minutia oka navrhuje zmenu tejto hodnoty na 180 dní. Zdôvodnenie? Môj preklad z angličtiny: "Podľa názoru spravodajcu je definícia defaultu príliš prísna a časový limit by preto mal byť zvýšený z 90 na 180 dní." Podľa názoru spravodajcu. Chýba akékoľvek ďalšie podloženie. On si myslí.

Lenže aké by mala táto zmena dôsledky? Ako by to ovplyvnilo výšku vlastného kapitálu, ktorý musia banky držať? Žiadna odpoveď. Ako by to ovplyvnilo kalibráciu celého rámca? Žiadna odpoveď. Ako by to ovplyvnilo ich systémy riadenia rizika? Žiadna odpoveď. Ako táto super invencia ovplyvní banky v členských krajinách Bazilejského výboru, ktoré sú zároveň členmi EÚ (napr. Veľká Británia, Francúzsko...)? Tie by museli počítať pre Nový Bazilej s omeškaním 90 dní a pre smernice EÚ s omeškaním 180 dní. Super, ešte šťastie, že Slovensko nie je členom Bazilejského výboru...

Navyše, banky sa na Nový Bazilej pripravujú už dlho vopred a pri svojej príprave s niektorými vecami počítajú ako s viac-menej istými, omeškanie 90 dní je už v podstate štandardom - keď sa teraz v smerniciach zmení na 180 dní, budú môcť zahodiť mnohé údaje, ktoré nevyhnutne potrebujú. Systém merania kreditného rizika nie je vec, ktorú je možné zmeniť za deň a omeškanie je niekde úplne na začiatku. Keď sa urobí zmena tam, je potrebné mnohé náročné procedúry zopakovať. To by bolo pekne drahé a viete, kto by to nakoniec zaplatil.

Pevne verím, že konkrétne tento návrh na zmenu neprejde. Ale celé pripomienky EP v mojom vnútri vyvolali vážnu pochybnosť o kompetentnosti EP a o tom, či si je vedomý, čo svojimi pripomienkami spôsobuje. Aj vo všetkých ostatných oblastiach, nielen v kapitálovej primeranosti.

(písané 8.5.2005)