Mesiac je zelený syr

Nedá sa povedať, že by môj výskum bol nejako ohraničený, nenechal som sa obmedzovať v nijakom smere. Jednoducho som si povedal, že uvidím, na čo prídem. Chvíľu to vyzeralo, že sa mi podarí niečo objaviť v jadrovej fyzike, ale nechceli ma pustiť k urýchľovaču v New Havene, ani k spomaľovaču za cieľovou rovinkou okruhu v Silverstone.

Potom som sa zameral na skúmanie globálneho otepľovania, ale zistil som, že nejaký Al Gore teraz za to dostal Nobelovu cenu mieru, takže to už je tiež passé.

No predsa len som na to prišiel. Nechal som sa inšpirovať vedeckou metódou istého vyššieho manažéra istej nemenovanej inštitúcie. Jej postup je nasledovný:

1. vykonať komplikované výpočty a logické odvodenia v súkromí,
2. vyvodiť závažné závery z výpočtov a odvodení z bodu 1,
3. zamknúť výpočty a odvodenia z bodu 1 do trezoru X,
4. prezentovať širokej verejnosti závery z bodu 2.
5. zabudnúť heslo k trezoru X.
A tu je výsledok. Kuknite sa na oblohu niektorý večer, keď nebudú mraky a v kalendári bude taký biely krúžok - pozor, nie čierny. Čo vidíte? Mesiac. Mesiačik. Lunu. A viete, čo to je? No predsa zelený syr (nezrejúci)! To ste nevedeli, čo?

Keďže už mi vynecháva pamäť a zabudol som niečo týkajúce sa nejakého X, beriem si blogerskú dovolenku (až do určite krátkeho neurčita).