Moja skúsenosť s voľbami do VÚC v meste Dubnica nad Váhom

Možno som voliť nemal. Nakoniec, Milan Barlog vysvetľoval prečo nepôjde voliť, naopak veľmi zainteresovaný Vladimír Bajan prečo ísť voliť, Ivanovi Štelmákovi to bolo jedno... a svojím spôsobom bola k mojej situácii najbližšie jedna poznámka z diskusie k Ivanovmu článku .

Citujem: "A čo pozitívne dosiahnú tí, čo tak úspešne okašlú voľby? Sú hnilí zistiť si aké priority majú kandidáti na funkcie vo VÚC. Lenže priznať si vlastnú lenivosť a nezáujem by bolo blbé. Tak radšej tárajú vo všeobecnosti o zbytočnosti volieb a nespoľahlivosti kandidátov, ktorých vôbec nepoznajú. Ozaj! Kedy prejavili vôľu poznať ich? Veď na zhromaždenia s občanmi koalície pozývali. Lenže pravda na čo?"

Bol som hnilý alebo som nebol hnilý? Hľadám dôvody alebo som hľadal spôsoby? Aká bola dnes realita?

Už mnoho rokov pracujem a reálne žijem v Bratislave. Temer na každé voľby som ale doma, u rodičov, a snažím sa voliť v súlade so svojím presvedčením. Moji rodičia nie sú politicky angažovaní, ale o veci verejné sa zaujímajú. Nielen pred každými voľbami. Pamätajú si prešľapy tých politikov, ktorých volili, i tých druhých. Aj to dobré, čo kedy politici urobili. (Mama obdivuje Michaela Kocába, ktorý možno ako jediný "politik" dokázal odísť z politiky , keď dosiahol to, čo tam bolo jeho cieľom.) Zbierajú všetky letáky, ktoré sa ku nim dostanú, reklamné prezentácie kadidátov i volebné programy, či výťahy z nich. V prípade neceloslovenských volieb sú pre mňa tieto papiere i miestne skúsenosti rodičov vodítkom pre vytvorenie vlastného názoru.

Kedysi som volil v podstate rovnako ako rodičia, nebol som rozhľadený a dôveroval som ich úsudku. Dnes často volím ináč. Samozrejme sa ma snažia ovplyvniť, ale k ničomu ma nenútia - to by som sa na to aj pozrel :-) O voľbách však večer predtým alebo ráno v deň D (V) diskutujeme. Najmä u komunálnych toho zvyčajne vedia o kandidátoch dosť.

Teraz som sa nedozvedel temer nič. Letákov bolo... 1. Reklám v miestnych novinách bolo... 1. Volebných programov bolo... 0. Rodičia mi nanajvýš vedeli o pár ľuďoch povedať, kto je stopercentný sviniar, prípadne sviňa. Môj dojem jednoznačne bol, že v porovnaní s akýmikoľvek inými voľbami sa miestni politici na celú kampaň vykašľali. Stačí značka strany a hlasy sympatizantov sú zaručené? Chodiť od dverí k dverám alebo aspoň doručiť voličom seriózny volebný program? Prosím vás... Aký rozdiel oproti tomu, čo som nedávno čítal o volebnej kampani v Anglicku... alebo čo Martin Chren písal o volebnej kampani hnutia VPRED v Bratislavskom kraji .

Tak si myslím, že Peter Spáč, ktorý napísal, že politikom musíme byť oprávnene na smiech , má pravdu. Nič nám nesľúbiť, nanajvýš frázy, z ničoho neskladať účty... som sklamaný, toto som za 14 rokov, čo mám aktívne volebné právo, ešte nezažil. Ale zato sa budú predháňať vo vyhláseniach, aké sú tieto voľby dôležité...

Len raz som doteraz do poslednej chvíle nevedel, koho voliť. V parlamentných voľbách v Rocku volieb 1998. Vtedy som volil jednoznačne proti niečomu... až za plentou som si vybral jednu zo strán, ktoré potom sformovali vládnu koalíciu.

Dnes to bolo podobné. Až pred volebnou miestnosťou som si prezrel zoznam kandidátov. Dvaja známi mi padli do oka, dvoch som volil podľa politickej príslušnosti a ... posledného kandidáta do partie mi poradila moja milá. Vraj "jéj, toto je môj kamarát" - "je to dobrý človek?" - "áno, ani som nevedela, že kandiduje". Dobrý človek. Na kampaň sa vykašľal ako všetci ostatní.

Viem, koho som volil. Minule ani jeden z mojich zakrúžkovaných nebol zvolený. Ak náhodou teraz niekto bude, určite si naňho posvietim.

(písané 26. novembra 2005)