NR SR: nie je chyba v systéme? (čiastočná apológia)

Predstavme si teoreticky poslanca X., ktorý nie je flákač, naopak snaživý a poctivý človek, ktorý berie svoj mandát maximálne vážne, snaží sa zo všetkých síl slúžiť občanom, ktorí ho zvolili atd. atd. Nikto z nás nevie, koľko takých v parlamente je.

X. ráno príde do práce, do parlamentu a vyzdvihne si papiere, ktoré musí preštudovať. Chce čítať všetko, aby vedel, za čo hlasuje. Tlač 18762 - návrh zákona o farbivách. Tlač 18763 - návrh zákona o športovom náradí. Tlač 18764 - návrh uznesenia k situácii v Ugande. Tlač 18765 - návrh novely zákona o lesoch, ktorý súčasne novelizuje zákon o poisťovníctve, zákon o odpadových vodách, zákon o bórových očných kvapkách a trestný zákon. Tlač 18766 - písomné odpovede ministrov na interpelácie. Tlač 18768 - návrh ústavného zákona na obmedzenie poslaneckej imunity len na obdobie od 5. hodiny rannej do 2. hodiny rannej ďalšieho dňa. Spolu 735 strán.

Ako toto jeden človek môže zvládnuť? Keď chudák X. rozumie jednej oblasti z vymenovaných, tak môžeme hovoriť o šťastí. Ak učil telocvik, rozumie snáď do detailov aspoň tomu športovému náradiu. Čo ak je napríklad bývalým učiteľom slovenčiny, jadrovým fyzikom alebo stolárom? Čo v predchádzajúcom živote ho pripravilo na to, aby zvážil aj tie najjemnejšie dôsledky paragrafu 76 na 92. strane tlače 18765, či by tam nebolo vhodnejšie slovko "môže" namiesto slovka "musí"?

Na to nestačí jeden asistent, na ktorého sa navyše musí stopercentne spoliehať, ak po ňom nechce všetko kontrolovať. Na to by nestačilo ani sto asistentov.

A teraz si odpovedzte: prečo by mal napríklad pri čítaní a zvažovaní sedieť v hlavnom sále, všetkým na očiach a na malom stolíku si stále prehadzovať papiere, keď v sále práve beží o ničom rozprava, do ktorej necíti potrebu zasiahnuť, niekedy doslova hádka? Tú rozpravu si môže vypočuť v pohodlí svojej kancelárie, všelikde inde v parlamente, pritom oveľa efektívnejšie stráviť čas, napríklad dôkladným štúdiom časti svojej porcie papierovej stravy.

Málokto si uvedomuje, koľko textu musí taký X. prečítať. A porozumieť - to je priam sizyfovský údel, podľa mňa nemožné. Je nutné sa spoliehať na stranícku líniu, na slovo ministra, na správu spoločného spravodajcu... taký je systém.

Jeden môj kolega hovorí, že chyba nastala už vo chvíli, keď sa slová prestali tesať do kameňa. Chamurapiho zákonník už bol asi vyrytý do hlinených doštičiek. Stredovekí mnísi tiež prepisovali knihy celé roky. Gutenberg to posunul smerom k súčasnému stavu a to už začalo byť vážne. Katastrofa dnešných rozmerov nastala, keď sa legislatívcom dostal do ruky textový editor.

Keby každý zákon musel byť vytesaný do kameňa, právna džungľa by padla rovnako ako bývalá vegetácia na Sahare.

(písané 2. januára 2005)